Konflikt EÚ a NATO s Ruskom bol už veľmi dlho predvídateľný! Dokumenty NATO, ktoré sa len nedávno dostali von poskytujú v tejto veci jasné indície

Nové odhalenia z Veľkej Británie vrhajú prekvapivo kritické svetlo na geopolitické rozhodnutia Západu v posledných desaťročiach.

Nedávno zverejnené utajované dokumenty naznačujú, že USA a Veľká Británia predpokladali potenciálny vojenský konflikt s Ruskom už v 90. rokoch – a podľa toho upravili svoje stratégie.

Pohľad do zákulisia západnej stratégie

Dokumenty pochádzajú z britských spravodajských a vládnych kruhov a ponúkajú pohľad na interné hodnotenia týkajúce sa expanzie NATO na východ. Pritom je obzvlášť brizantné: Podľa dokumentov sa táto expanzia nechápala len ako politický projekt, ale aj ako potenciálny spúšťač budúceho vojnového konfliktu s Ruskom.

Počas približne 26 rokov sa hovorí, že západné štáty si tieto riziká nielen uvedomovali, ale ich aj aktívne začleňovali do svojho strategického plánovania.

Expanzia NATO: Kalkulované riziko zo strany Západu!

Kľúčovým zistením dokumentov je hodnotenie, že expanzia NATO na východ by s veľkou pravdepodobnosťou vyvolala ostrú reakciu Moskvy. Zvolený prístup je zaujímavý: Namiesto súčasného prijatia viacerých krajín sa NATO zámerne rozhodlo pre postupné rozširovanie:

1997: Pozvanie prvých troch východoeurópskych štátov

1999: Oficiálne pristúpenie

Do roku 2020: Prijatie celkovo 14 nových členov

Táto stratégia mala zrejme zabrániť vyvolaniu okamžitej a nekontrolovateľnej protireakcie zo strany Ruska – a zároveň rozšíriť vplyv aliancie.

V tejto súvislosti stojí za to pripomenúť, že po rozpustení Varšavskej zmluvy Západ Rusku sľúbil, že nemá v úmysle rozširovať NATO smerom k Rusku. Najznámejším zdrojom tohto faktu  je rozhovor z 9. februára 1990 medzi vtedajším americkým ministrom zahraničných vecí Jamesom Bakerom a sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom.

Podľa prepisu Baker povedal: „Nepôjdeme ani o centimeter na východ.“

Jeľcynove varovania – a západná ignorancia!

Závažnosť situácie sa obzvlášť jasne prejavuje v internom memorande z roku 1997. Otvorene sa v ňom rieši „najťažšia otázka“: Obavy vtedajšieho ruského prezidenta Borisa Jeľcyna z možného vstupu Ukrajiny, pobaltských štátov a ďalších bývalých sovietskych republík do NATO.

Z ruského pohľadu boli tieto regióny pre Rusko považované za nevyhnutné pre bezpečnostnú politiku – nielen historicky a kultúrne, ale aj strategicky.

Dokumenty odhaľujú:

Tieto obavy boli dobre známe v Londýne a Washingtone. Napriek tomu neviedli k zásadnej zmene západnej politiky.

Rozpor s dnešným zobrazením

Dnes je konflikt na Ukrajine Západom často označovaný za „nevyprovokovaný“. Teraz zverejnené dokumenty však toto zobrazenie spochybňujú.

Naznačujú, že rozširovanie NATO bolo od začiatku vnímané ako potenciálny spúšťač konfliktu – a nie ako čisto obranný alebo mierotvorný projekt.

Dlhodobá geopolitická stratégia

Dokumenty naznačujú, že rozširovanie NATO nevychádzalo výlučne z európskej integrácie, ale bolo silne ovplyvnené vojensko-strategickými úvahami.

Už v 90. rokoch 20. storočia si zúčastnené vlády zjavne uvedomovali, že:

Rusko bude vnímať rozširovanie ako hrozbu.

Integrácia bývalých štátov Varšavskej zmluvy by zhoršila napätie.

Vojenský konflikt bol realistickým scenárom.

Napriek tomu sa tento kurz dôsledne uplatňoval.

Nové pohľady na starý konflikt

Zverejnené dokumenty neposkytujú jednoduché odpovede – ale nastoľujú dôležité otázky:

Bolo rozšírenie NATO na východ nevyhnutným krokom k stabilizácii Európy?

Alebo kalkulovaným rizikom s dlhodobými dôsledkami?

A do akej miery bolo dnešné napätie skutočne predvídateľné?

História súčasného konfliktu je zložitejšia, ako sa zobrazuje v mainstreamových médiách. Nové dokumenty ukazujú, že geopolitické rozhodnutia z minulosti majú dodnes dôsledky – a že mnohé udalosti neboli v žiadnom prípade prekvapujúce.

Bolo dobre známe, že Rusko nebude pasívne akceptovať neustále prekračovanie „červených čiar“ Západom donekonečna !!!

 Alebo bola „agresívna vojna“ Ruska proti Ukrajine dokonca vyprovokovaná? Veľa naznačuje, že to tak bolo.