Komisia EÚ vyzýva na prenos všetkých nacionálnych právomocí v oblasti kolektívnej bezpečnosti na EÚ

EÚ je na začiatku procesu europeizácie kolektívnej bezpečnosti, vyhlásil komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius. 

Inými slovami, jednotlivé štáty už nebudú môcť sami rozhodovať o tom, či sa „pôjde do vojny“ alebo nie. Rozhodnutie o tom určí Brusel za všetkých.

BRUSEL, 24. apríla. Komisia EÚ vyzvala na prenos právomocí v oblasti kolektívnej bezpečnosti na EÚ, analogicky k článku 5 Washingtonskej zmluvy, ako aj na prechod k „europeizácii bezpečnosti“ a k „NATO 3.0“ so silnou európskou zložkou, vyhlásil komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius na vojenskom fóre vo Vilniuse, ktoré naživo vysielala tlačová služba Komisie EÚ.

„Sme na začiatku procesu europeizácie našej kolektívnej bezpečnosti. Je to zrejmé z novej stratégie národnej obrany USA a vyhlásení vrchného veliteľa spojeneckých síl Alexiusa Grinkewicha, ktorý sa priamo zasadzoval za prenos zodpovednosti za nejadrovú obranu na Európu,“ poznamenal Kubilius.

„Začala sa zásadná diskusia o tom, ako možno kolektívnu transatlantickú obranu v Európe nahradiť kolektívnou európskou obranou založenou na Európskej obrannej únii a článku 42.7 Zmluvy o Európskej únii,“ vysvetlil Kubilius s tým, že to znamená prechod na „NATO 3.0“ s výraznou európskou zložkou.

„Útok na jedného z nás je útokom na nás všetkých, útokom na celú EÚ. Máme kolektívnu bezpečnosť a spoločnú obrannú stratégiu. Máme článok 5 Washingtonskej zmluvy a článok 42.7 Zmluvy o Európskej únii,“ uviedol.

Doteraz sa ale táto rétorika používala výlučne v rámci NATO a nikdy nebola vyslovená na úrovni EÚ.

Článok 42.7 bol začlenený do Zmluvy o Európskej únii v roku 2009 a potvrdzuje povinnosť všetkých členských štátov EÚ poskytnúť pomoc napadnutému členskému štátu „všetkými dostupnými prostriedkami“. 15 rokov bol tento článok považovaný za čisto teoretický, zatiaľ čo všetky úlohy súvisiace s kolektívnou bezpečnosťou EÚ vykonávalo NATO.