Komentár: Mierové rokovania v Istanbule s pesimistickými vyhliadkami na pozitívny výsledok, hoci turecký minister zahraničia šíri optimizmus

„Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule takmer zaručene zlyhajú,“ varuje vo svojej analýze známy ruský novinár, politický analytik Vitalij Rjumšin. S touto jeho prognózou sa dnes začínajú prvé priame rozhovory medzi oboma krajinami po viac ako troch rokoch.

V Istanbule sa stretávajú dve delegácie v atmosfére veľmi špecificky charakterizovanej nedôverou, protichodnými záujmami a priam sršiacim geopolitickým napätím.

Ich rokovania čelia obrovským výzvam: Nezlučiteľné pozície, chaotická príprava a konfliktní americkí mediátori a vplyvní štváči proti Rusku z EÚ.

Rokovania inicioval prekvapivý návrh ruského prezidenta Putina z 12. mája 2025, ktorý vyzýval na priame rozhovory bez predbežných podmienok. Ukrajina za prezidenta Volodymyra Zelenského súhlasila s účasťou, ale Zelenskyj trvá na osobnom rokovaní s Putinom – požiadavka, ktorú Rusko považuje za performatívne gesto.

Spojené štáty, zastúpené protichodnými vyslancami Stevom Witkoffom a generálom Keithom Kelloggom, presadzujú pokrok, no hrozia, že v prípade neúspechu odstúpia z procesu. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas požaduje 30-dňové prímerie a vyhráža sa Rusku ďalšími sankciami, hoci tie môžu byť len ťažko realizovateľné.

Analytik Rjumšin považuje európsky postoj za kľúčovú prekážku pre prípadný úspech:

"Ukrajinu podporuje Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko, ktoré úspešne blokujú každú americkú iniciatívu na rýchle ukončenie konfliktu. Toto napätie, ktoré takto EÚ spôsobuje fudamentálne formuje situáciu rokovaní, keď svet (možno trochu naivne) dúfa v možný prielom.“

Podmienky na rozhovory sú všetko, len nie sľubné. Ukrajinská pozícia sa vyznačuje rozpormi. Zelenskyj verejne podporuje úplné a bezpodmienečné prímerie, ako uviedol na sociálnych sieťach, ale to možno považovať len za taktický manéver:

Zelenského stratégiou je upokojiť Trumpa len natoľko, aby sa vyhol jeho hnevu, bez toho, aby sa zaviazal k mierovému urovnaniu.

Zelenskyj v rozhovore priznal, že územia stratené od roku 2014, ako Krym alebo časti Donecka a Luhanska, nebolo možné vojensky dobyť späť, odmietol však ich uznanie za ruské.

Ním iniciovaný ukrajinský zákon z októbra 2022 zakazuje rokovania s Ruskom, pokiaľ jeho armáda je na ukrajinskom území.

Ale Zelenskyj to odrazu obchádza tým, že sa definuje ako jediný vyjednávač, čo je samozrejme nezmysel.

Ukrajina zároveň prejavuje vojenskú agresiu: Počas ruského prímeria od 8. do 10. mája 2025 zaútočila na ruskú pohraničnú dedinu, čo Rjumšin považuje za dôkaz nedostatku ochoty rokovať.

Rusko zaujíma jasný, ale nekompromisný postoj. Putin vyzýva na priame rokovania bez predbežných podmienok.

Rjumšin tiež zdôrazňuje: "Rusko zachováva vojenskú iniciatívu a nevidí dôvod na zastavenie ofenzívy, len aby Trumpovi zabezpečilo diplomatický úspech."

Rusko považuje územia anektované od roku 2014 a regióny dobyté od roku 2022, ako napríklad Záporožie, za trvalú súčasť federácie. Návrhy ako Kellogova myšlienka rozmiestnenia západných jednotiek na Ukrajine sú kategoricky odmietnuté.

Vladimir Putin do Istanbulu nepocestuje, informovala agentúra AFP. Ako ďalej informovala ruská spravodajská stránka Ukrajinska pravda, zoznam vyjednávačov v stredu večer (14.5.) schválil samotný Putin.

Viacčlennú delegáciu Moskvy povedie jeho poradca Vladimir Medinskij, čo Rjumšin interpretuje ako signál triezvej stratégie na nízkej úrovni.

Putin nemá dôvod zapájať sa do performatívnej diplomacie, ale skôr sa sústreďuje na konkrétne rokovania o zmluve, keď nastane vhodná chvíľa.

Spojené štáty zohrávajú ústrednú, no ambivalentnú úlohu. Steve Witkoff, Trumpov osobitný vyslanec, obhajuje okamžité prímerie a priame rokovania – pozíciu, ktorá je bližšie k ruským záujmom.

Generál Keith Kellogg naopak zastáva proukrajinskú líniu – navrhuje rozmiestnenie západných vojsk západne od Dnepra a požaduje kontrolu nad jadrovou elektrárňou Záporožie. To sú ale návrhy, ktoré Rusko zase považuje len za zbytočnú provokáciu.

Tieto a ďalšie rozpory odrážajú Trumpovu nekonvenčnú diplomaciu, ktorá zámerne vytvára zmätok, aby vytvorila flexibilitu.

Americký analytik Gilbert Doctorow kritizuje túto „taktiku zmätku“ ako neraz neefektívnu, ale zároveň poukazuje aj na úspech Trumpa v indicko-pakistanskom prímerí ako na záblesk nádeje:

„Trumpove často nepredvídateľné ťahy by mohli spôsobiť prielom v konflikte na Ukrajine, ale rovnako  môžu spôsobiť aj fiasko,“ povedal Doctorow v jednom rozhovore so sudcom Napolitanom.

Facit:

Je viacero drsných faktov, ktoré poukazujú na to, že rokovania v Istanbule sotva prinesú

úspech a nemožno vylúčiť ani ich predčasné ukončenie.