Klamstvá o veternej energii: Čo v skutočnosti spôsobujú veterné turbíny – Dokumentácia vedeckých faktov odhaluje, že spôsobujú nám neporovnateľne viac škôd, ako úžitku. Čoraz viac Nemcov protestuje proti ich stavbe

Politici a médiá oslavujú a ospevujú veternú energiu ako všeliek na energetickú transformáciu. Sľubujú, že zachráni klímu, vytvorí pracovné miesta a privedie nás do skvelej „zelenej“ budúcnosti. Ale realita – ako ju v dokumentácii uvádzajú fyzik Dr. Peter  Mayer a vedecký žurnalista Torsten Engelbrecht – je však úplne iná.

Ich práca zhromažďuje kľúčové analýzy a štúdie z posledných rokov a zameriava sa predovšetkým na skutočné dopady na ľudské zdravie, voľne žijúce živočíchy, vegetáciu, morské prostredie, atmosféru a ekonomiku. Na základe empirických meraní, fyzikálnych zákonov a recenzovaných výskumov predkladá jasný obraz:

Veterná energia nepredstavuje udržateľný prínos, ale skôr ekologickú, zdravotnú a ekonomickú katastrofu.

Tu je niekoľko hlavných bodov z ich dokumentácie:

Rozpor s fyzikou: Pojem „obnoviteľná“ energia neexistuje – je to len propagandisticky znejúci zavádzajúci výmysel !

Základná chyba sa ukazuje hneď na začiatku. Tvrdenie, že veterná a solárna energia sú „obnoviteľné“, je v rozpore so zákonom zachovania energie.

Fyzika jasne hovorí, že energia nemôže vzniknúť ani zaniknúť – dá sa len premeniť. Veterné turbíny odoberajú kinetickú energiu z okolitej atmosféry a premieňajú ju na elektrinu a teplo, pričom zároveň vytvárajú nebezpečné turbulencie a infrazvuk. Podľa Bernoulliho princípov v mechanike tekutín klesá tlak a rýchlosť prúdenia vzduchu, čo má merateľné dôsledky pre vegetáciu, vyparovanie a klímu.

Energetická hustota vetra je o niekoľko rádov nižšia než v prípade vodnej energie, uhlia či jadrového paliva. To si vyžaduje obrovské nároky na priestor, vedie k zhutňovaniu pôdy a spôsobuje, že konce lopatiek veterných turbín dosahujú extrémne rýchlosti – až niekoľko stoviek kilometrov za hodinu.

Táto premena rozhodne nie je pre miestne životné prostredie procesom s nulovým čistým dopadom.

Spôsobuje tzv. tichý teror: Infrazvuk a jeho biologické účinky

Infrazvuk (frekvencie pod približne 20 Hz) nevzniká len ako vedľajší produkt, ale je priamym dôsledkom aerodynamiky. Pri typickej rýchlosti otáčania 15 otáčok za minútu a troch lopatkách je frekvencia prechodu lopatiek 0,75 Hz, čo zodpovedá vlnovej dĺžke približne 457 metrov. Takéto vlny prenikajú do budov s minimálnym útlmom a šíria sa na vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Medzi mechanizmy ich vzniku patrí odtrhnutie prúdenia v brázde za vežou, periodické stláčanie vzduchovej hmoty medzi lopatkou a vežou, ako aj vznik vírov na koncoch lopatiek.

Merania zvuku vyjadrené v jednotkách dB(A) – ktoré systematicky odfiltrujú nízke frekvencie – sú na účely hodnotenia nevhodné.

Táto dokumentáci uvádza štúdie opisujúce bunkové účinky sprostredkované mechanotransdukciou a kanálmi PIEZO, vrátane narušenia mikrocirkulácie, bunkového stresu, zvýšenej hladiny kortizolu a porúch metabolizmu vápnika a energetického metabolizmu.

Epidemiologická štúdia Vahla a Dietza v okrese Paderborn porovnávala obce s rozsiahlou výstavbou veterných elektrární (s výkonom až 533 MW) s kontrolnými oblasťami. Výskyt novo diagnostikovaného zlyhania srdca a život ohrozujúcich srdcových arytmií vykazoval vysoko štatisticky významný nárast (p < 0,0001), pričom zvýšenie dosahovalo 20 až 68 percent.

Staršie štúdie, napríklad tá, ktorú vypracovala organizácia Health Canada, čelia kritike pre metodické nedostatky a skutočnosť, že skúmali menšie turbíny, než aké sa používajú dnes; navyše nezohľadňujú súčasné vedecké poznatky o bunkových mechanizmoch.

Infrazvuk a vysokofrekvenčné elektromagnetické polia majú podobné mechanizmy pôsobenia na bunkovej úrovni. Príznaky siahajú od porúch spánku a pocitov „strašenia“ až po merateľnú záťaž pre srdce a mozog.

V úvode dokumentácia doktorka Bellut-Staeck zdôrazňuje princíp predbežnej opatrnosti: V situácii, keď existujú nevyriešené riziká. poukazuje na „95 téz“ Maria Weideleho a varuje, že situácia s veternými turbínami, aká nastala v obci Bachern – kde obyvatelia utrpeli vážne zdravotné následky – sa môže vyskytnúť kdekoľvek.

Zvieratá, rastlinstvo, oceány a atmosféra: toľko k tej „zelenosti“.

Veterné turbíny narúšajú komunikáciu mnohých druhov organizmov založenú na infrazvuku – od slonov až po mravce strihače listov – a spôsobujú hromadný úhyn vtákov a netopierov v dôsledku priamych nárazov alebo barotraumy. V blízkosti týchto zariadení sa zvyšuje aj úmrtnosť vtáčích a kuracích embryí vo vajciach.

Štúdie naznačujú zníženie rozmanitosti a produktivity rastlín.

Výskum Zhaa a kol. (BMC Ecology and Evolution, 2025), realizovaný vo Vnútornom Mongolsku, ukazuje, že veterné parky znižujú alfa a beta diverzitu trávnych spoločenstiev, menia funkčné vlastnosti rastlín a výrazne znižujú produktivitu. Príčinou sú zmenené mikrohabitaty: nižšia vlhkosť pôdy a znížený obsah organickej hmoty a živín.

Veterné elektrárne na mori (offshore) otepľujú morskú vodu aj vzduch, menia vzorce vetra a zrážok a pripravujú pevninské oblasti o dážď.

Dokumentácia ďalej uvádza výpočty týkajúce sa efektov lokálneho otepľovania a poukazuje na obzvlášť problematickú kombináciu týchto zariadení s dátovými centrami. Na výrobu rotorových listov je potrebné obrovské množstvo dreva – pričom časť z neho pochádza z Amazónie.

Vyrubovanie lesov kvôli veterným elektrárňam ničí prirodzené úložiská uhlíka a prírodné biotopy.

Na čo je potrebné drevo v rotoroch, to ľudia nevedia:

Drevo – konkrétne balzové drevo – sa primárne používa ako ľahký, no zároveň mimoriadne stabilný jadrový materiál v listoch rotorov, vďaka čomu tieto listy dokážu odolávať obrovským fyzikálnym silám pôsobiacim zo strany vetra. Hoci sa listy zvonku javia, že sú vyrobené výlučne z plastu, mnohí výrobcovia využívajú takzvanú „sendvičovú“ konštrukciu, v ktorej toto tropické drevo slúži na stabilizáciu nosnej štruktúry v ich jadre.

Recyklácia, toxické látky a ekonomické nevýhody

Otázka likvidácie nefunkčných alebo poškodených listov zostáva nevyriešená. Lopatky rotora sú vyrobené z kompozitných materiálov obsahujúcich vlákna podobné azbestu. V dôsledku rozbitia alebo oderu sa mikroplastické častice a PFAS („navždy existujúce chemikálie“) uvoľňujú do pôdy, vody a potravinového reťazca – kde už boli zistené u voľne žijúcich živočíchov a mäkkýšov.

Z ekonomického hľadiska zostáva predstava „lacnej elektriny“ ilúziou.

Štandardizované údaje o vyrovnaných nákladoch na energiu (LCOE) – často uvádzané okolo 35 eur za MWh – nezohľadňujú systémové náklady spojené s prerušovanou výrobou, ako je strata zotrvačnosti systému, potreba regulácie frekvencie a podpory napätia, rozširovanie siete, záložné elektrárne a masívne preťažovanie kapacít.

Analýzy, ktoré zahŕňajú tieto náklady, naznačujú nárast o 135 až 235 percent – čo znamená, že skutočné dodané náklady sú oveľa vyššie ako inzerované čísla.

Inherentné kolísanie veternej energie vedie k negatívnym cenám elektriny, nútenému obmedzovaniu a opatreniam „redispečingu“.

V predslove Steiner opisuje výslednú ekonomickú katastrofu pre daňových poplatníkov a spotrebiteľov elektriny. Trh sa pre investorov do značnej miery premenil na model zameraný na zisk; s poklesom dotácií už začínajú projekty zlyhávať.

Dokumentácia je triezvym uvedením vedeckých faktov. Ukazuje, že veterná energia predstavuje veľkú záťaž pre samotnú prírodu, ktorú má údajne chrániť, poškodzuje zdravie miestnych obyvateľov a zvierat a robí energetický systém drahším a menej spoľahlivým.