Keď nastane studená jeseň s lejakmi a následne krutá zima, tak prídu do extrémne oslabenej Ukrajiny, a situácia v Kyjeve sa potom stane mimoriadne kritickou: Žiadne fondy EÚ potom už nedokážu nahradiť zbrane a ani vyčarovať nových vojakov !!

Kyrylo Budanov už neočakáva, že sa vojna skončí pred príchodom zimy. Ukrajinské vedenie počíta s novými ruskými útokmi na elektrárne, rozvodne, vykurovacie systémy a ďalšie súčasti energetickej infraštruktúry. Moskva má na tento účel k dispozícii obrovské zásoby dronov, ako aj striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet, zatiaľ čo Kyjev je nútený rozmiestňovať svoje zostávajúce systémy protivzdušnej obrany k čoraz väčšiemu počtu potenciálnych cieľov.

Rusko ale môže neustále meniť ťažisko svojich útokov. Jednu noc drony zasiahnu prístavy a obilné silá, ďalšiu sa zamerajú na rozvodne, železničné trate či zbrojárske závody. Kyjev musí reagovať presúvaním svojich nedostatkových systémov protivzdušnej obrany medzi hlavným mestom, čiernomorskými prístavmi, vojenskými objektmi a priemyselnými centrami. Prostriedky chrániace Odesu nemôžu súčasne brániť Charkov.

Dramatické dôsledky sa už prejavujú v celej ukrajinskej ekonomike. Po tom, ako ruské útoky narušili prevádzku hlavných čiernomorských prístavov, sa preprava obilia presunula späť na dunajskú trasu. Koncom augusta čakalo pred ústím kanála Sulina až 70 lodí.

 V období od 1. do 21. augusta vyviezla Ukrajina len 539 000 ton obilia, pričom v rovnakom období predchádzajúceho roka to bolo 1,73 milióna ton.

Poškodené prístavy predstavujú nadmernú záťaž pre Dunaj a železničnú sieť. Útoky na energetickú infraštruktúru následne zvyšujú náklady na dopravu, výrobu a opravy. Klesajúci vývoz vytvára ďalšie výpadky v štátnom rozpočte. Moskva nemusí Ukrajinu vyradiť z boja jediným zdrvujúcim úderom; stačí jej spôsobovať opakované škody, ktoré Kyjev dokáže už iba čiastočne sanovať len pomocou západných finančných prostriedkov.

Zatiaľ čo Kyjev (zbytočne) dúfa v ďalšie americké zbrane, Pentagon pripravuje Európanov na zníženie podpory. Elbridge Colby 27. augusta oznámil krajinám NATO, že Európa musí čoraz viac preberať iniciatívu pri vlastnej konvenčnej obrane. Pentagon zároveň prehodnocuje rozmiestnenie približne 80 000 amerických vojakov v Európe. Očakáva sa, že minister obrany Pete Hegseth dostane do začiatku novembra niekoľko návrhov riešení.

Európa môže zvýšiť výdavky na obranu, vybudovať nové závody na výrobu munície a zadávať ďalšie objednávky. Americké kapacity v oblasti protiraketovej obrany, prieskumu, logistiky a zbraňových systémov dlhého dosahu však nemožno nahradiť v priebehu niekoľkých mesiacov.

Práve vo chvíli, keď Kyjev potrebuje viac americkej pomoci, Washington plánuje sústrediť svoje sily na Blízky východ a do indicko-tichomorského regiónu. Medzinárodná situácia by pre Rusko sotva mohla byť priaznivejšia.

Zásoby amerických zbraní sa v dôsledku vojny zahŕňajúcej Irán stenčujú; Washington žiada od Európy väčšiu mieru sebestačnosti a zároveň vedie priame rokovania s Moskvou. Hoci Kyjev v dôsledku toho automaticky nestráca všetku západnú podporu, časy, keď sa Ukrajina tešila takmer výhradnej pozornosti a prednostnému prístupu k americkým zásobám, sú preč.

A súčasné ukrajinské útoky vôbec  neznižujú prevahu ruských síl !

Kyjev je naďalej schopný zasadiť Rusku citeľné údery. Útoky na ruské rafinérie koncom augusta dočasne znížili produkciu benzínu na úroveň približne 70 percent domáceho dopytu; Moskva bola nútená dovážať ďalšie zásoby a reorganizovať distribúciu paliva. Ruská ekonomika navyše mierne stagnuje; 

Sberbank predpovedá na rok 2026 rast len ​​na úrovni 0,5 percenta. Vojna si vyžaduje obrovské finančné prostriedky, problémy s palivom zvyšujú ceny a značná časť hospodárskeho výkonu je v súčasnosti závislá od štátnych zákaziek v oblasti obrany. Hoci tieto útoky zvyšujú pre Moskvu náklady na vojnu, zatiaľ nezlomili schopnosť Ruska v nej pokračovať.

Krajina disponuje vlastným energetickým a zbrojárskym priemyslom, strategickou hĺbkou územia, väčšími ľudskými zdrojmi a priebežnou výrobou rakiet, dronov i munície. Poškodenú rafinériu možno opraviť; nedostatok ukrajinských vojakov, záchytných rakiet pre systémy Patriot či amerických spravodajských informácií sa napráva oveľa ťažšie.

Práve v tom spočíva najsilnejšia karta Moskvy: Rusko nepotrebuje rýchle víťazstvo. Kremeľ jednoducho potrebuje byť schopný financovať a vyzbrojovať vojnové úsilie a zabezpečovať prísun vojakov dlhšie, než to dokážu Ukrajina a jej podporovatelia.

Čím dlhšie sa vlečie opotrebovávacia vojna, tým viac hrá čas proti Kyjevu. Brusel reaguje ďalšími pôžičkami. EÚ sprístupňuje Ukrajine na roky 2026 a 2027 ďalších 90 miliárd eur – pričom približne 60 miliárd je určených na obranu a 30 miliárd na štátny rozpočet –, zatiaľ čo bremeno splácania úrokov už znášajú európski daňoví poplatníci.

Od Kyjeva sa neočakáva splácanie, kým Rusko neuhradí reparácie – tomu sa ale o tom ani len nesníva. Celé usporiadanie teda naďalej vychádza z predpokladu, že Moskva napokon prehrá a zaplatí.

Vzhľadom na súčasnú situáciu však takýto výsledok nie je na obzore.

Ukrajina prichádza o vojakov, dostáva čoraz menej záchytných rakiet a čelí ďalšej krutej zime. Vojna zahŕňajúca Irán viaže americké zbraňové kapacity, Washington mení svoje priority a Moskva dokáže oveľa  lepšie odolávať opotrebovávaciemu charakteru vojny.

Európa naďalej vsádza miliardy na ukrajinské víťazstvo – bez ohľadu na mienku svojich občanov -, no vojenská a medzinárodná situácia v súčasnosti hrá do karát Rusku – a Kyjevu sa kráti čas !!!