Karol Marx je pre ekonomiku niečo podobné ako je Einstein pre fyziku. Jeho KAPITÁL je „teóriou relativity“ kapitalizmu. Marx dokázal aj to, že pokiaľ bude kapitalizmus, nebude mier na Zemi

Trier obdivujem pre jeho veľkolepú starorímsku minulosť a uctievam, lebo sa tam pred 207 rokmi narodil Karol Marx. 14. septembra bolo 157 rokov, keď v Hamburgu uzrelo svetlo sveta jeho najslávnejšie dielo – KAPITÁL.

Jeho druhý a tretí diel vydal po Marxovej smrti jeho najlepší priateľ a zároveň aj dobrodinec, ktorý mu pomáhal finančne, Friedrich Engels.

Keď zavítam do Trieru, do tohto fascinujúceho mesta na čarovnej rieke Mosel, tak sa vždy prejdem aj okolo domu, kde 5. mája uzrel svetlo sveta geniálny Karol Marx a kde je v súčasnosti jeho múzeum.

Dnes – po rokoch výsmechu a znevažovania K. Marxa Západom – patrí jeho jedinečné dielo KAPITÁL ku kultúrnemu dedičstvu UNESCO.

Je jedinečné a nenapodobniteľné v tom, že jeho autor bol prvým človekom na svete, ktorý odhalil a stigmatizoval úplne detailne a absolútne radikálne a vo všetkých aspektoch brutalitu a bezohľadné neľútostné vykorisťovanie kapitalizmu.

O Marxovi exaktne platí výpoveď Biblie, vztiahnutá na Ježiša:

„Prišiel medzi svojich a oni ho neprijali.“

V dnešnej dobe, keď sa vytvorila najhoršia forma kapitalizmu, globálny kapitalizmus („vlk“ v rúchu baránka), sa opať prebudil záujem o Marxa.

A to dokonca aj v západnom svete a je veľa západných pokrokových ekonómov, ktorí argumentujú  Marxovými výpoveďami.

Marx ako prvý analyticky perfektne predpovedal pád kapitalizmu a rozpad spoločnosti založenej na jeho zákonoch !!!

Zdôvodnil vo svojej fundamentálnej kritike kapitalizmu jeho princíp založený na vykorisťovaní a zúbožení obrovských más svetového proletariátu. Všetko to, čo o „anatómii“ deštruktivity kapitalizmu svojím perom napísal, nedokázali vykynožiť a vyvrátiť tisícky učených a vyškolených antimarxistov a odporcov Marxa.

Mohol by som vymenúvať aj ďalšie početné paralely medzi Marxom a Kristom. Tu spomeniem jednu, tú najdôležitejšiu:

Marx neprišiel preto, aby založil marxizmus, urobili to až iní a rovnako ani Kristus neprišiel preto, aby založil kresťanstvo, urobili to až iní !!!

Dominantnosť a nevyvrátiteľnosť Marxovej kritiky kapitalizmu spočíva v tom, že dôkladne analyzoval –  novými pojmami a špeciálnou vlastnou rečou – všetky chyby a nedostatky systému a majstrovsky zadefinoval ich príčiny.

Ekonomický zákon kapitalizmu a zisky, ktoré produkoval len vďaka práci, ktorá vykorisťovala, označil za prekliatie vykorisťovaných a za predpeklie, v ktorom musia len živoriť.

Dnes je dokonca i nemálo neoliberálov a i neokonzervatívcov, ktorí zdôrazňujú a podčiarkujú živú a dynamickú aktualitu a platnosť Marxových protikapitalistických téz aj v našej epoche.

Marx je jednou z mojich obľúbených téma a už som o ňom veľa písal pri rôznych príležitostiach. 

Je aj v mojej knihe Najväčší géniovia západnej civilizácie, ktorú som vydal pred mnohými rokmi v Bratislave.

Marx je pre ekonomiku niečim podobným ako Einstein pre fyziku. Jeho KAPITÁL je „teóriou relativity“ kapitalizmu.

Dokázal, že kapitalizmus môže fungovať len na báze vykorisťovania. Pracujúca trieda produkuje nadhodnotu, to znamená, že vytvorí svojou prácou oveľa vyššiu hodnotu, ako je hodnota mzdy, ktorú za ňu dostane.

Kapitalizmus je možny len preto, že pracujúci proletariát nevlastnil nič iné, len možnosť predať svoju pracovnú silu. Kto chcel dostať prácu od majiteľov výrobných prostriedkov, ten musel akceptovať mzdu, aká mu bola ponuknutá. A tá bola mizerne žobrácka.

Niečo také je však fundamentálne antidemokratické a zároveň aj nehumánne. Preto kapitalizmus – a o to viac globálny turbokapitalizmus našich dní – je nevyhnutne antidemokratický.

Kapitalizmus sa síce ešte „nezrútil“ – dosiaľ sa masy ešte stále nechali zbalamutiť jeho rafinovanými ideológmi. Ale čoraz viac sa prejavuje – a masy si to postupne uvedomujú – elementárna slabina a či klamstvo jeho ideológie:

„Kapitalizmus daruje ľudstvu blahobyt pre všetkých.“

Táto lživá výpoveď je čoraz vzdialenejšia od tvrdej kapitalistickej reality, ktorá vytvára čoraz väčšiu a brutálnejšiu chudobu, neustále vyvoláva nové vojny a bezohľadne ničí prírodné zdroje planéty a przní jej pôvodne „prekrásnu a zdravú tvár“.

Ak niekto ešte pochybuje o tom, že Ježiš Kristus a Karol Marx mali veľmi veľa spoločného a že boli takpovdiac „bratia v duchu“, tak pre toho nasledovné riadky:

Pred niekoľkými rokmi, keď sa konal Deň katolíkov v hlavnom meste Sárska, Saarbrückene, tak bol na ňom hostitľom vtedajší triersky biskup Reinhard Marx, dnes už kardinál, a ten pri svojej uvítacej reči pred 25 000 katolíkmi povedal:

„Môj slávny menovec Karol Marx, rodák z môjho mesta Trieru, mal úplnú pravdu, keď tvrdil, že na svete nebude spravodlivosti ani mieru, keď bohatší budú stále bohatšími a chudobní stlae chudobnejšími. Presne to isté hlásal ale dávno pred ním už aj niekto iný – náš pán Ježiš.“

Veľký štátnik, ktorému Nemci vďačia za zjednotenie Nemecka, Michail Gorbačov, povedal svojho času  v rozhovore pre nemeckú televíziu na otázku, ktoré idoly potrebuje ľudstvo vzývať, ak má byť 21. storočie lepšie ako 20. storočie a ak má byť bez vojen:

„Na to úplne stačia len dva idoly – Ježiš Kristus a Karol Marx.“

A napokon uvediem ešte slová pápeža Benedikta XVI. Ten vo svojej encyklike Deus amor est  používa dokonca zámerne Marxovu terminológiu, keď  hovorí o bande lupičov (tým mieni globálnych kapitalistov), ktorí sú zodpovední za vládu dravčieho kapitalizmu.

Benedikt tvrdil aj to, že kapitalizmus, ktorý nikto nebrzdí a nekontroluje, je proti Ježišovmu posolstvu lásky. A aj táto výpoveď je konformná s Marxom, ktorý viackrát zdôrazňoval, že kapitalizmu bezpodmienečne treba naložiť putá.