Kaja Kallas je najväčšie nebezpečenstvo pre Európu – ešte väčšie ako von der Leyen!

Rozpory v EÚ už v žiadnom prípade nemožno popierať. Výsledok hlasovania o nedôvere Ursule von der Leyen to jasne demonštruje, a Parlament je z veľkej  časti aj  proti Kaji Kallas.

Leyen hlasovanie o nedôvere prežila, ale to celé ešte viac poškodilo jej už poškodený imidž. Hlboké rozpory v EÚ sú však už dlho nepopierateľné. Komisia von der Leyen bojuje o podporu naprieč všetkými politickými tábormi.

Zatiaľ čo von der Leyen je kľúčovou tvárou Komisie, vysoká predstaviteľka EÚ Kallas predstavuje ešte nebezpečnejšiu frakciu v rámci EÚ.

V nedávnom článku pre Unherd Thomas Fazi, renomovaný taliansko-britský autor a publicista z Ríma analyzuje výsledok hlasovania o nedôvere.

Píše: „Podpora pre Leyen klesá.

Mnohí členovia skupiny ECR Giorgie Meloni, ktorá podporuje Komisiu, sa buď zdržali hlasovania, alebo hlasovanie o nedôvere podporili; iba traja členovia ECR boli proti návrhu. Podpora sa prejavila aj mimo pravice: za hlasovalo 13 poslancov Európskeho parlamentu z „Európskej ľavice“, ako aj nezávislí ľavicoví populisti (De Masi, Sonneborn, poslanci slovenského SMERu) a ďalší.

Celkovo von der Leyen získala iba 360 hlasov, ktoré ju podporili – o 40 menej ako počas svojho znovuzvolenia v roku 2024.

Najdôležitejším bodom sporu je postoj Komisie ku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Návrh na vyslovenie nedôvery okrem iného kritizoval návrh na použitie klauzuly o núdzovom stave v Zmluve o EÚ. To by Parlament vylúčilo  z rozhodovania o schvalovaní pôžičky vo výške 150 miliárd eur na spoločné obstarávanie zbraní – predovšetkým pre Ukrajinu.

Fazi to vníma ako zjednotenie protichodných síl: „Ústredným bodom zhody medzi týmito inak odlišnými silami je ich spoločný odpor voči agresívnemu postoju Komisie ku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Návrh nebol namierený len proti von der Leyen ale proti celej Komisii, najmä proti jej zástupkyni Kaji Kallas. Bývalá estónska premiérka pôsobí od decembra minulého roka ako podpredsedníčka a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – v podstate ako ministerka zahraničných vecí EÚ.“

Fazi ju opisuje ako stelesnenie „toxickej zmesi nekompetentnosti, irelevantnosti a čírej hlúposti“ EÚ. Kallasovej „hlboko zakorenené nepriateľstvo voči Rusku hraničí s posadnutosťou,“ píše novinárka.

Hneď v prvý deň vo funkcii tweetoval Fazi z Kyjeva:

„Európska únia chce, aby Ukrajina vyhrala túto vojnu“ – fráza, ktorá vyvolala nepokoj aj v Bruseli, pretože sa odchyľovala od zaužívanej terminológie EÚ. Jeden diplomat poznamenal: „Stále sa správa ako premiérka.“

Už pred svojím vymenovaním Kallas vyzvala na rozdelenie Ruska na „malé štáty“ – inými slovami, na „balkanizovanie“ Ruska – a trvala na úplnom obnovení hraníc Ukrajiny z roku 1991 vrátane Krymu, čo vylučuje rokovania. Dokonca aj Donald Trump uznáva, že členstvo Ukrajiny v NATO je nereálne, ale Kallas trvá na svojom.

Jej chorobná, priam psychopatická fixácia na Rusko ju robí mlčanlivou v iných otázkach. Bývalý britský diplomat Ian Proud ju nazýva „vysokou predstaviteľkou pre jednu otázku“, ktorá sa zameriava iba na Rusko, „bez ohľadu na ekonomické náklady“. Jej jednostranná rétorika odcudzuje nielen Maďarsko a Slovensko, ale medzičasom aj Španielsko a Taliansko. Jeden úradník EÚ sa sťažoval: „Keď ju počúvame, zdá sa, akoby sme boli vo vojne s Ruskom, čo nie je línia EÚ.“

Kallasovej rodinné zázemie je zaujímavé: Narodila sa do vplyvnej rodiny a ťažila zo sovietskeho systému, ktorý teraz démonizuje. Jej otec, Siim Kallas, bol sovietsky politik a neskôr komisár EÚ. Škandál v roku 2023 odhalil, že spoločnosť jej manžela pokračovala v obchodovaní s Ruskom, zatiaľ čo Kallas vyzývala na izoláciu Ruska.

Jej chyby sa hromadia. Na stretnutí s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom Yimom vyzvala Čínu na odsúdenie Ruska a dodržiavanie „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“. Yi ostro kontroval a povedal, že Čína nechce vidieť Rusko porazené, pretože Západ by sa potom zameral na Čínu. Kallas predtým povedala: „Ak Európa nedokáže poraziť Rusko, ako sa môže vysporiadať s Čínou?“

Fazi vníma Kallas ako symptóm systému, ktorý odmeňuje vojnových štváčov a ignoruje demokraciu. Na záver uvádza:

„Ak Európa bude pokračovať touto cestou, nielenže stratí svoje miesto vo svete, ale stane sa najvýraznejším prejavom absolútneho zostupu Západu do kakistokracie –  to znamená vlády najhorších, najmenej kvalifikovaných a najbezohľadnejších.“