Úvodná stránka > Ježiš nikdy netvrdil, že je Boh; to mu pripísali cirkevní učitelia kresťanstva neskôr. To sa potom zneužilo na vytvorenie religióznej politickej ideológie s nárokom na absolútnu moc v mene Boha na ovládanie más. Ježiš vyhlásil, že prišiel len pre Židov!
Ježiš nikdy netvrdil, že je Boh; to mu pripísali cirkevní učitelia kresťanstva neskôr. To sa potom zneužilo na vytvorenie religióznej politickej ideológie s nárokom na absolútnu moc v mene Boha na ovládanie más. Ježiš vyhlásil, že prišiel len pre Židov!
29.10.2026 18:04
Otázka, ako Ježiš chápal sám seba a ako vznikla kresťanská viera v Boha, je ústrednou témou historického výskumu Ježiša a teológie. Ide tu o dva kľúčové aspekty, ktoré sú v akademickom výskume skúmané s náležitou nuansovanosťou: podľa historicko-kritického bádania sa Ježiš nikdy priamo nestotožňoval s Bohom ani s ním neidentifikoval a jeho pozemské posolstvo bolo adresované len izraelskému ľudu!!!
Učenie o jeho božstve sa začalo formovať už v prvých desaťročiach raného kresťanstva, ale až po smrti Ježiša !!!
Tu sú historické a teologické dôkazy:
1. Povedal Ježiš, že je Boh?
V rámci historického výskumu Ježiša panuje široká zhoda v tom, že historický Ježiš Nazaretský, teda človek Ježiš, nechodil po uliciach Galiley a nikdy nehlásal: „Ja som Boh.“
2. Židovské stanovisko: Ježiš bol Žid. Ústredným vyznaním židovskej viery je Šema Jisrael („Počuj, Izrael: Pán, náš Boh, Pán je jeden“). Predstava, že by človek mohol byť samotným Bohom, by sa vo vtedajšom judaizme považovala za rúhanie – a bola by teda úplne nepredstaviteľná.
3. Ako Ježiš označoval sám seba: Ježiš o sebe najčastejšie hovoril ako o „Synovi človeka“ (výraz, ktorý odkazuje na zraniteľnú ľudskú bytosť, ale aj na eschatologickú postavu súdu) alebo vnímal Boha ako svojho „Abba“ (Otca). To ale nebolo nič výnimočné – v starom Izraeli sa všeti Židia vnímali ako dietky Otca. Sám Ježiš seba chápal ako mesiášskeho Božieho posla, ktorý ohlasuje Božie kráľovstvo, nie však ako metafyzickú bytosť – samotného Boha.
Evanjeliá:
4. Priame tvrdenia o božstve Ježiša (napr. „Ja a Otec sme jedno“) sa nachádzajú takmer výlučne v Jánovom evanjeliu, ktoré je z tých štyroch najmladšie (datuje sa približne do rokov 90 – 100 n. l.). Historici sa prikláňajú k názoru, že tieto pasáže zrejme odrážajú rozvinutú teológiu neskoršej ranokresťanskej komunity než presné slová historického Ježiša a boli tam dodatočne vsunuté !!!.
5. Kedy vzniklo učenie o Ježišovom božstve? Hoci je pravda, že Ježiš sám seba neoznačoval za Boha, toto prisudzovanie nevzniklo až oveľa neskôr prostredníctvom cirkevných teológov (napríklad na konciloch v Nikaii v roku 325 či v Chalcedóne v roku 451); objavilo sa totiž už po jeho smrti. Samozrejme ešte nie ako dogma!
Raná cirkev a Pavol:
Už v najstarších textoch Nového zákona – v Pavlových listoch (písaných približne od roku 50 n. l., teda len asi 20 rokov po Ježišovej smrti) – je Ježiš zaradený do božskej sféry.
Hymnus v Liste Filipanom: V Liste Filipanom 2, 6 – 11 (ide o hymnus, ktorý Pavol cituje a ktorý vznikol ešte pred napísaním tohto listu) sa uvádza, že Ježiš „bol v podobe Boha“ a dostal meno, ktoré je nad každé iné meno (v judaizme ide o Božie meno).
Vývoj: Neskorší cirkevní otcovia toto božstvo Ježišovi nevymysleli ani mu ho „nepripísali“; skôr systematizovali a dogmatizovali to, čomu sa verilo (ale len verilo) už v období vzniku novozákonných spisov, pričom využili terminológiu gréckej filozofie.
6. Prišiel Ježiš len pre Židov? Na to je viacero dôkazov, tu len niektoré:
Zameranie na Izrael: Ježiš vnímal svoje hlavné poslanie ako zhromažďovanie izraelského ľudu a jeho prípravu na prichádzajúce Božie kráľovstvo.
Textové dôkazy: V Matúšovom evanjeliu Ježiš výslovne hovorí žene, ktorá nebola Židovka: „Som poslaný iba k strateným ovciam domu izraelského“ (Mt 15, 24).
Keď Ježiš vysiela svojich učeníkov, dáva im pokyn: „Nechoďte k pohanom [...] choďte radšej k strateným ovciam domu izraelského“ (Mt 10, 5 – 6).
Zmena po Veľkej noci: Až po Ježišovej smrti – a vďaka skúsenostiam so (údajnými) zjaveniami vzkrieseného Ježiša – sa toto hnutie otvorilo aj pre ostatných. Raná kresťanská obec (podnietená Pavlom) dospela k presvedčeniu, že posolstvo Ježiša Krista platí pre všetkých ľudí (vrátane pohanov) a rovnako na jeho podnet bol tento Ježiš ponímaný ako Boh.
V tom ale leží hlboký a fundamentálny rozpor kresťanstva a jeho náuky:
Ak totiž Pavol by bol naozaj sám presvedčený o tom, že Ježiš bol a je Boh, nikdy by sa nebol odvážil zmeniť jeho slová a jeho príkaz. Človek predsa nemôže korigovať Boha, to by bolo absolútne bohorúhanie !!!l
Z toho potom ale vyplýva, že rafinovaný filozof a teológ Pavol len použil a využil postavu človeka Ježiša na pretransformovanie kresťanstva na svetové náboženstvo, čo sa mohlo podariť len vtedy, ak spočívalo na fundamente jediného a všemocného Boha – Ježiša Krista (v tomto prípade Boha trojjediného) a nie človeka Ježiša !!!!!!
