Jeho žena bola političkou SPD: Muž, ktorý ostal do konca pri Führerovi a potom spálil jeho mrtvolu! „Nebo“ mu dalo dlhý život (96) a prežil aj sovietske zajatie!

Rochus Misch, rodák zo Starých Siolkowic (1917) patril do skupiny Hitlerových bodyguardov, mužov z Führerbegleitkommanda. Komando bola elitná jednotka SS, ktorá mala na starosti Hitlerovu osobnú ochranu a bezpečnosť jeho rezidencií, ako napríklad Ríšsku kanceláriu v Berlíne alebo Hitlerov Berghof v Berchtesgadenských Alpách. Členovia boli starostlivo vyberaní a tešili sa absolútnej dôvere Adolfa Hitlera.

Misch sa preslávil tým, že zostal vo Führerbunkeri až do úplného konca. V posledných týždňoch vojny bol Führerbunker miestom zúfalstva a izolácie. Stiesnené priestory, neustále bombové útoky a vyhliadky na porážku formovali životy v ňom uväznených. Misch zostal napriek nebezpečenstvu verne pri Führerovi. Bol jedným z tých, ktorí našli telá diktátora a jeho manželky Evy Braun v ich izbe a ich pozostatky spálil spolu s Hitlerovým šoférom Erichom Kempkom na vnútornom dvohe bunkra.

Jeho príbehy, ktoré po vojne rozprával – a dobre na tom zarábal - boli zmesou šikovných zručností prežitia a psej oddanosti Hitlerovi. Prečo zostal v bunkri tak dlho, hoci jeho rodina bývala neďaleko? Misch po vojne žurnalistom lakonicky odpovedal, že útek by bol pre neho príliš nebezpečný.  Na ľudí-zradcov poľujúce komandá SS boli všade a posledný deň by ho boli chytili a ho obesili.

Misch však predovšetkým rád zdôrazňoval, aký dobrý človek bol Hitler. Dôsledne a až dojímavo sa vraj dobre staral o blaho svojich zamestnancov. Hitler údajne prispel na Mischovu svadbu – podľa jeho rozprávania – ríšskymi až 1000 markami a 40 fľašami vína.

Oblečenie a kočík dostali manželia od Hitlerovej „Evy“, keď Mischova manželka otehotnela. Hitler uzavrel pre svojich bodyguardov veľkú životnú poistku a takmer ospravedlňujúco povedal, že bohužiaľ nemôže urobiť viac. Keď Sovieti obkľúčili Berlín, Hitler si nechal voľné miesto v jednom z posledných lietadiel, aby Mischovu manželku dostal z mesta.

Misch bol predovšetkým svedkom každodenného života v Hitlerovom prostredí. Vysvetlil, že tam boli tí, ktorí patrili do užšieho kruhu domácnosti, a preto mu bolo umožnené urobiť si početné súkromné ​​fotografie v Hitlerovej blízkosti. To však neznamenalo, že bodyguardi sú si rovní. "Boli sme jeho najbližší priatelia, ale neboli sme jeho partneri. Na to boli pobočníci. Ak Hitler niečo chcel, povedal im a my sme to splnili."

Nechýbali ani jeho postrehy (žurnalisti s ním po vojne urobili mnoho rozhovorov) zo sveta sluhov. Misch bol dobre informovaný napríklad o úteku Rudolfa Hessa do Anglicka, pretože bol blízkym priateľom jeho sluhu.

Misch tiež nechcel uveriť, že Hitler mal údajný pomer s renomovanou nacistickou filmárkou Leni Riefenstahl.

„Hitler predsa ani len nevyšiel zo svojej pracovne, keď nakrúcala o ňom film,“ spomínal si pred novinármi.

„A Hitler ani nikdy nehovoril o nejakom holokauste, tvrdil Misch.

„Vedel som o Dachau a koncentračných táboroch len všeobecne,“ povedal pre BBC. „Rozmery  tej celej  hrôzy mi však neboli známe,“ zdôrazňoval novinárom pri inej príležitosti.

Radšej však rozprával iné historky o Hitlerovi. Raz hovoril o tom, ako videl Hitlera plakať. Rozprával ako Führer si utrel slzu, keď počul nahrávku od Josepha Schmidta, známeho židovského speváka.

V Mischovej zvrátenej logike to bol dôkaz, že Hitler proti Židom nič nemal. Schmidt však zomrel v biede po tom, čo musel utiecť pred nacistami.

Po vojne a uväznení prevzal Misch v Berlíne lakovňu neďaleko Führerbunkera. S pribúdajúcim vekom ho čoraz viac uchvacovala minulosť.

Jeho dcéra s ním prerušila kontakt a presťahovala sa do Izraela.

„Už som nemohla ďalej zniesť otcovo neustále ´Hitler sem a Hitler tam´,“ vyznala sa v dokumente „Posledný svedok“. A aby toho nebolo málo, Mischova manželka bola nielen sociálna demokratka, ale aj židovského pôvodu."

„Babička sa jej s tým zdôverila“, povedala dcéra.

Kňaz sfalšoval krstnú matriku, aby dal rodine protestantský pôvod. Hlavným dôvodom roztržky dcéry s otcom bolo, že Misch túto skutočnosť vždy ignoroval.

Misch radšej uzavrel mier s vojnou a svojim „šéfom“. Takto sa stal slávnym. Opakovane s ním robili rozhovory s tými istými otázkami a opakovane dramaticky opisoval, ako vstúpil posledný raz do bunkra:

"Videl som Hitlera zrúteného s hlavou na stole. Eva Braun ležala mŕtva na pohovke. Kolená mala pevne pritiahnuté k hrudi."

Misch sa ale zdal byť skutočne šokovaný, až keď hovoril o vražde Goebbelsových detí v bunkri. Ako vždy prízukoval, tak nikdy nebol politicky aktívny, ani sa neangažoval v scéne Waffen-SS.

Tí čo ho vyšetrovali po vojne, mu nevedeli dokázať opak.

Ako mnoho prominentných Hitlerových vojnových veteránov, tak aj Misch na sklonku života vstúpil do biznisu s autogramami a veselo podpisoval rôzne pochmúrne výtlačky z bunkra Hitlera.

V roku 2013 Misch vo veku 96 rokov zomrel v nemocnici neďaleko Brandenburskej brány, len pár kilometrov od bývalého miesta Führerbunkera.

Od roku 1942 bola Gerda Misch manželkou Rochusa Mischa, ktorý bol členom Führerbegleitkommanda a v roku 1945 bola telefónnou operátorkou vo Führerbunkeri v Berlíne. Navštevovala obchodnú vysokú školu a magisterské štúdium ukončila v roku 1946. V roku 1951 zložila druhú štátnu skúšku ako učiteľka. V roku 1973 sa stala riaditeľkou Wildmeister/Liebig High School v Berlíne-Neukölln.

Gerda Misch sa stala členkou SPD už v roku 1945. V berlínskych voľbách v roku 1954 bola zvolená do okresnej rady v okrese Neukölln. Vo voľbách v Berlíne v roku 1975 bola zvolená do berlínskej Snemovne reprezentantov s priamym mandátom vo volebnom obvode Neukölln.

11. 24. septembra 1997 zomrela Gerda Misch vo svojom rodnom Berlíne vo veku 77 rokov.

Takže „bývalí“ nacisti veselo a bez problémov vstupovali do SPD, CDU, CSU.

A mali aj dôležité funkcie – napr. jeden z nich bol 12 rokov premiérom krajinskej vlády Bádensko-Württembersko !!! 

Nebolo problémom pre mnohých Hitlerových nacistov, v novom demokratickom Nemecku si začať robiť novú, demokratickú kariéru!