Je súčasná mladá generácia v EÚ tou generáciou, ktorá svoju budúcnosť už stratila?

Pre veľkú časť mladých Európanov je súčasná situácia dramatická a nevidia v nej nijakú perspektívu. Sú bez práce a o založení rodiny môžu len snívať. Európe – ktorá je najbohatším kontinentom – hrozí, že v mnohých svojich krajinách stratí takmer celú generáciu mladých ľudí, z ktorých má veľky počet vysoké vzdelanie. V prebohatej Európe narastá rozdiel medzi chudobnými a bohatými čoraz viac a zároveň narastá aj tlak a požiadavky na mladých. Musia byť flexibilnejší a výkonnejší, takou mierou ako nikdy v minulosti. 

V mnohých odvetviach sú vykorisťovní brutálnejše ako to bolo v kapitalizme 19. storočia. Je to obrovskou hanbou európskych politikov a európskej ekonomiky, že Brusel bol schopný napríklad dať na záchranu španielskych bánk takmer 60 miliard eur, ale na zlepšenie katastrofálnej situácie mladých v Španielsku vydal len mizernú sumu 2,3 miliard eur, ktorá nič nevyriešila.

EÚ má peniaze na podporu Ukrajiny, na nové zbrane, na milióny utečencov, ktorí nás stoja stovky miliard eur, ale pre vlastnú mladú generáciu má len žobrácky groš a politici len pokrytecky v slávnostných prejavoch hovoria, čo všetko robia a  čo všetko chcú robiť pre mladých. Sú to všal len klamstvá a prázdne krasorečnenie.

Čo to ale znamená, keď čoraz viac mladých má pocit a frust, že ich politika i ekonomika zradili?

Španielsko:

Keď sa pozrieme napríklad do tejto slnečnej krajiny na juhozápade nášho kontinentu, tak zistíme, že tam je situácia mladých najhoršia v celej EÚ. Tam je až 54 percent mladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov bez zamestnania. V Andalúzii je to dokonca až 63 percent – rekord v Španielsku. Veľká časť mladých nezamestnaných býva u rodičov, prípadne sa k nim po strate zamestnania museli vrátiť.

Pripomína mi to  do istej miery situáciu z roku 1932 v Nemecku, ktoré malo vtedy najvyššiu nezamestnanosť v celom západnom svete. Bolo to 44 percent, teda menej ako sú alarmujúce čísla zo Španielska. Tento stav v Nemecku veľmi pomohol urýchliť nástup Hitlera k moci.

Brusel je nielen škrupulózny, ale aj úplne arogantne necitlivý na to, ako sám ohrozuje aj politickú stabiltu v EU. Ohlásená „jobgarancia“ pre mladých je len cynickým výsmechom. Výsledkom je to, že mládež Španielska sa búri a protestuje v uliciach miest. V tejto situácii sa z masy mladých nezamestnaných vyformovalo masové politické protestné hnutie, ktoré prerástlo do ľavicovej strany Podemos (sloveso poder znamená môcť, vedieť – plurál podemos: vieme, môžeme). V Španielsku sa konajú 20. decembra parlamentné voľby a strana Podemos v nich môže by jazýčkom na „váhach“. Je však aj veľká skupina mladých, ktorí úplne stratili dôveru v budúcnosť v Španielsku a emigrujú navždy. Veľa z nich prichádza do Nemecka a  špeciálne do Berlína, kde majú oveľa lepšie možnosti.

Rumunsko:

Najväčší podiel na exoduse mladých v EÚ má ale Rumunsko, čo má dramatické následky pre krajinu. Veľký počet nemocníc bol zrušený, lebo chýbajú tisícky lekárov. Polovica z nich opustila Rumunsko. Platy lekárov sú veľmi nízke, napríklad  známy rumunský chirurg I. V. zarába v Rumunsku len 500 eur.  V dedinách mnohých regiónoch sa o deti musia postarať starostovia. Ich rodičia ich jednoducho prenechali osudu a odišli do cudziny.

Anglicko:

Prebohaté Anglicko je krajinou, kde sú najbohatšie banky EÚ a na druhej strane aj obrovské množstvo sklamaných a zatrpknutých mladých ľudí bez práce. Ach, ale sú tu predsa len aj nejakí „šťastlivci“, ktorí dostávajú odrobinky a zákon to tak dovolí.

Počuli ste už niečo o „Zero Hour-Contracts“? Určite len málokto z vás. A ako by ste reagovali, keby vám zamestnávateľ ponukol pracovnú zmluvu, kde je vyslovene napísané, že vám zaručuje len 0, teda nulový počet pracovných hodín? 

O to ide v zmluve „Zero Hour- Contracts“, ktorá je taká brutálna, že by sa hodila do čias feudálnej spoločnosti. Ale, ako som sa už zmienil v predošlom článku, tak smerujeme  neúprosne do tzv. modernej „stredovekej“ spoločnosti, kde bude vládnuť superbohatá „šľachta“, ktorá bude smieť všetko a bude mať svojich poddaných, ktorí budú smieť len nevyhnutné minimum.

Približne trištvrte milión Britov sú v súčasnosti v tomto nedôstojnom pracovnom pomere „Zero…… Znamená to, že každý deň musia byť pripravení pracovať, ale či budú naozaj pracovať, v tom nemajú nijakú istototu, teda ani žiadnu záruku. Ak príde telefonické zavolanie, tak sa dozvedia, koľko hodín môžu v ten deň pracovať – môže to byť aj len jedna hodina, alebo, keď telefonát nepríde, tak potom je to Zero hodín. Teda v ten deň nula hodín práce, a tak ani žiadna mzda. Pláca je len vtedy, keď je práca.

Len v Londýne je okolo štvrť milióna mladých Angličanov v takomto Zero pracovnom pomere. Na druhej strane existuje v Londýne aj celkom iný, paralelný svet – City of London. Tam je to bežné, že sa musí pracovať každý týždeň 60 hodín. To je zas opačný extrém a veľa ľudí si to zdravotne odnáša.

    Grécko: 

   Spoločné pre všetkých mladých Európanov je to, že sa na nich hrnie priam hrozivo    neustále rastúci „vrch dlhov“ štátu.

  Najväčšiu „horu dlhov“ nesú na ramenách mladí Gréci. Momentálne je to 180    percent HDP. Na mladých Grékoch leží beznádej a depresia ako ťažká nočná    mora. Ešte v minulom roku nadšene oslavovali Alexisa Tsiprasa a jeho ľavicovú  Syrizu ako nositeľa nádeje a lepšej budúcnosti. Ten musel ale pod obrovským    tlakom A. Merkelovej, W. Schäubleho a Bruselu zrušiť mnoho zo svojich volebných  sľubov. Medzičasom jeho popularita rapídne poklesla a mladí Gréci sa zúfalo  pýtajú, ako majú ďalej žiť v Grécku, ktoré len živorí a sa  čoraz viac dusí v sľučke  bruselských reformných opatrení.

 Litva:

 Viete, kde v EÚ je najpriepastnejší rozdiel medzi bohatými a chudobnými? Je to  Litva. Hospodárska situácia sa tam nielen pre mladých priam zúflo zhoršuje. V  krajine vládne nedostatok a chudoba a tá je pre spodnú vrstvu doslova pohromou.  Litva je skvelým ukážkovým príkladom toho, ako môže krajina po prvotnom  obrovskom nadšení v roku 1991, keď sa tam zmenila politická situácia, extrémne  upadnúť, keď sa k moci dostanú kriminálne elity a keď ľudia priam naivne a devótne  očakávajú spasenie  a vstup do západného „raja“ od USA. Čo z toho prišlo?  Nesmierne bohatstvo pre niekoľkých málo a otroctvo a chudoba pre ostatných.