Je Rusko naozaj naším nepriateľom, ako nám to neustále nahovára NATO a Brusel? To sa pýta čoraz viac Európanov a odmieta toto tvrdenie

Mnohí analytici na oboch stranách čoraz viac považujú totálnu vojnu medzi európskymi členskými štátmi NATO a Ruskom za nevyhnutnú.

Uviedol to bývalý analytik CIA Larry Johnson v rozhovore pre podcast profesora Glenna Diesena. Johnson strávil niekoľko dní v Moskve a hovoril s viacerými ruskými politikmi, predstaviteľmi a vojenskými generálmi, ktorí sú teraz presvedčení, že „kombinácia európskej rétoriky a európskych krokov proti Rusku robí vojnu nevyhnutnou“.

Ako to vyjadril americký analytik Chris Helali: „Ani Američania, ani Európania – a už vôbec nie Ukrajinci – nevyvinuli žiadne úsilie na dosiahnutie mierovej dohody. Nechcú mier. Chcú pokračovať vo vojenských akciách. Ich cieľom nie je ani tak strategická porážka Ruska; ich cieľom je balkanizácia Ruska.“

Bulharský poslanec Európskeho parlamentu Peter Volgin poznamenal: „Hlavné aktivity Európskej komisie a Európskeho parlamentu smerujú k tomu, aby presvedčili občanov EÚ, že Rusko je ich hlavným nepriateľom a že proti tomuto nepriateľovi budú musieť napokon bojovať.“

Predstava, že vojna je nevyhnutná, môže byť, samozrejme, prehnaná – koniec koncov, úlohou zodpovedných činiteľov je pripraviť sa na najhoršie, čo môže formovať ich zmýšľanie. Je však pravda, že rétorika európskych lídrov eskalovala do bodu, keď vytvára dojem, že rozhodnutie o vstupe do vojny už padlo a že úsilie sa teraz sústreďuje na získanie podpory verejnosti pre vojnu a pre ochotu bojovať.

V snahe zastaviť toto nebezečné smerovanie k vojne vydalo ruské veľvyslanectvo v Írsku 29. septembra oficiálne vyhlásenie:

„V európskych politických kruhoch sa v poslednom čase veľa hovorí o tom, že Rusko údajne plánuje vojenskú inváziu do Európy, stupňuje svoju údajnú hybridnú kampaň proti európskym krajinám, a či dokonca oboje. Heslo o ‚ruskej hrozbe‘ sa denne opakuje v západných médiách. ... Súčasné európske vlády chcú, aby všetci uverili, že sú obeťami údajnej ruskej nepriateľskosti alebo terčom bezprostrednej ‚ruskej invázie‘. Neexistujú absolútne žiadne dôkazy, ktoré by takéto tvrdenie potvrdzovali. ... Nemáme žiadne plány ani dôvody – a predovšetkým žiadne skutočné pohnútky – na eskaláciu situácie s Európou.“

Vo vyhlásení ruského veľvyslanectva sa tiež uvádzajú viaceré opatrenia prijaté európskymi štátmi, ktoré zvyšujú riziko vojenského konfliktu:

„Len v posledných mesiacoch – od júna do septembra 2026 – sa v Poľsku, Lotyšsku, Litve, Nórsku a Fínsku, ako aj v oblasti Baltského mora, takmer nepretržite konali vojenské cvičenia NATO zamerané na scenáre proti Rusku. Fínsko a pobaltské štáty nie sú len členmi NATO zapojenými do jadrového plánovania aliancie; zároveň sa pripojili – alebo plánujú pripojiť – k iniciatíve francúzskeho prezidenta Macrona za takzvané ‚odstrašovanie v predsunutých pozíciách‘ (forward deterrence), ktorá počíta s rozmiestnením francúzskych jadrových zbraní na ich území (t. j. priamo na prahu Ruska).

Spomedzi nich osobitne vyčnieva spoločné litovsko-poľsko-francúzske vojenské cvičenie ‚Gallant Boar 2026‘, ktoré je špecificky zamerané na ruskú enklávu Kaliningrad na pobreží Baltského mora. Existujú správy naznačujúce, že NATO pripravuje vzdušnú a námornú blokádu Kaliningradu a priľahlého regiónu. Nejde o fikciu, ale o dôvod na vážne znepokojenie Ruska.

Nezodpovedné a krátkozraké európske politické elity hrajú nebezpečnú hru.

Ako nedávno vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov: Ak na nás Západ zaútočí, odpovieme, a bola by to úplne iná vojna – a veľmi krátka. Niet pochýb o tom, že Rusko by bolo pripravené použiť celý svoj arzenál vrátane jadrových zbraní na obranu svojho územia, ak by sa štáty NATO pokúsili odrezať Kaliningradskú oblasť od zvyšku krajiny.“

„V takomto scenári je riziko ozbrojenej konfrontácie vysoké, pričom existuje možnosť, že by Rusko mohlo v počiatočných fázach konfliktu podniknúť preventívne údery proti rozhodovacím centrám v spojeneckých krajinách. Ide o záležitosť mimoriadnej závažnosti a Európa by k nej mala tak aj pristupovať.“

Zdá sa teda, že európske vojenské organizácie sa aktívne pripravujú na vojnu, zatiaľ čo politici a médiá bijú na poplach: „Rusi prichádzajú, Rusi prichádzajú...“ Zároveň však samotní Rusi tvrdia, že „neexistuje nič, čo by takéto tvrdenie podložilo...“

Zdá sa, že niekto klame verejnosti, a podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sú to práve Európania.

Počas pomerne búrlivej výmeny názorov na nedávnej tlačovej konferencii litovský premiér Mindaugas Sinkevičius nečakane prezradil skutočnosť, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa Rusko chystalo napadnúť Európu:

„Spýtal som sa generálneho tajomníka: Existujú nejaké dôkazy – skutočné dôkazy – predložené spravodajskými službami, že sa Rusko na niečo pripravuje? A v skutočnosti žiadne neexistujú...“

Človek by sa mohol opýtať: Ak neexistujú dôkazy o tom, že sa Rusko chystá napadnúť Európu, prečo sa vlastne táto hystéria vyvoláva? Je to zrejmá otázka, no my sa pýtať nemáme – očakáva sa od nás, že budeme veriť a prispôsobíme sa, bez ohľadu na to, či je hrozba skutočná alebo vymyslená.

Zavrite odporcov do väzenia!

Práve preto tí, ktorí chcú, aby sme verili – napríklad poradca britskej Labouristickej strany Paul Richards – presadzujú uväznenie každého, kto spochybňuje oficiálny britský naratív:

„...Briti by v boji proti Rusku dosiahli skutočnú veľkosť. Mimochodom, museli by sme zavrieť zopár ľudí – niektoré z tých proruských hlasov, ľudí, ktorí tvrdia, že žiadna hrozba neexistuje, ktorí nebudú bojovať za svoju krajinu, ktorí nepôjdu do vojny za Andyho Burnhama – tých by sme museli zavrieť!“

Keď chýbajú dôkazy a prvotnou reakciou je snaha uväzniť tých, ktorí spochybňujú oficiálny naratív, vzniká vážny problém s dôveryhodnosťou; a ako sa ukazuje, veľká časť európskej populácie – aspoň tí, ktorí pozorne sledujú tento vývoj – má tendenciu veriť skôr Rusom než vlastným, hlboko nepopulárnym politikom.

Preto Rusko nie je náš nepriateľ

Jedným z prejavov tejto krízy dôvery je virálne šírenie protivojnových meme obrázkov na sociálnych sieťach, ktoré jednoducho hlásajú: „Rusko nie je môj nepriateľ,“ alebo niečo v tomto zmysle.

Podľa odhadov systému Grok vzniklo najmenej 20 000 pôvodných príspevkov s názvom „Rusko nie je môj nepriateľ“, ktoré videli a „lajkli“ milióny ľudí. Mnohé z nich zašli ešte ďalej a vyhlasovali, že skutočným nepriateľom je EÚ, NATO, Ursula von der Leyen, Volodymyr Zelenskyj či iní západní politici. 

Tento postoj podnietil aj študentské protesty proti vojne a brannej povinnosti v nemeckých mestách – na týchto podujatiach sa zúčastnili státisíce mladých ľudí, ktorí rozhodne odmietali myšlienku, že vojna je nevyhnutná. Tisíce z nich verejne spálili alebo roztrhali svoje povolávacie rozkazy.