Je nebezpečné „hrať sa na Boha“! Transhumanizmus: Počítače s ľudským minimozgom sú efektívnejšie ako klasické prístroje

Tieto experimenty sú strašidelné a pre ľudstvo veľmi nebezpečné a svedčia o tom, že niektorí vedci sa chcú opäť „hrať na Boha“. Ide o čistý transhumanistický výskum, ktorý má v konečnom dôsledku cieľ spájať ľudí so strojmi a tým ich „vylepšovať“.

Tím pod vedením Feng Guoa z University of Bloomington v Indiane prepojil umelo vypestovaný ľudský minimozog (organoid) s komplikovanou elektronikou a takto vytvorený biopočítač využil na riešenie veľmi zložitých úloh, ktoré pripomínajú ľudský mentálny výkon.

Existujú druhy pokroku, pri ktorých sa vôbec nevie, čo sa z nich napokon vyvinie.

Experimenty s organoidmi sú bezpochyby také experimenty. Aj keď vedci zdôrazňujú, že minimozgy vyšľachtené na tento účel nemajú žiadne ľudské emócie a nedokážu si rozvinúť vlastné vedomie – ako to s istotou ale môžu tvrdiť?

Veď dodnes ostáva fenomén vedomia pre vedu veľkou a nevyriešenou - a aj v budúcnosti sotva riešiteľnou – záhadou. Podrobne som písal o tejto problematike v mojej knihe KOZMOS, DUCH a VEDOMIE – vydanej v Bratislave.

Nová technológia, na ktorej je založený výskum Feng Guoa, sa nazýva Brainoware. Pre výskumníkov je dôležité zdôrazniť, že organoidy – umelo vypestované minimozgy – sú niečo úplne iné ako kompletný ľudský mozog:

Nie sú to skutočné mozgy, ale jednoducho zhluky tkaniva bez čohokoľvek, čo by sa podobalo myšlienkám, emóciám alebo vedomiu. Sú užitočné na štúdium toho, ako sa mozog vyvíja.

Brainoware pozostáva z mozgových organoidov spojených s veľkým množstvom mikroelektród pomocou špeciálneho typu umelej neurónovej siete známej ako rezervoár. Elektrická stimulácia prenáša informácie do organoidu a rezervoáru, kde sa tieto informácie spracovávajú predtým, ako Brainoware vytvorí svoje výpočty vo forme nervovej aktivity.

Okrem samotného minimozgu existuje vstupná a výstupná vrstva pozostávajúca z bežnej elektroniky. Tá sa potom môže použiť na zadávanie informácií a príkazov alebo na čítanie odpovedí z mozgového tkaniva.

Vo svojich experimentoch sa výskumníkom podarilo s týmto biopočítačom dosiahnuť výsledky, ktoré by desaťnásobne prekonali konvenčné neurónové siete.

Vedci z Johns Hopkins University Lena Smirnova, Brian Caffo a Erik C. Johnson však varujú:

„Keďže zložitosť týchto organoidných systémov narastá, je pre komunitu už teraz dôležité a rozhodujúce, aby riešila nespočetné množstvo neuroetických problémov a dôkladne študovala biopočítačové systémy obklopujúce ľudské nervové tkanivo a prísne sledovala a kontrolovala ich vývoj.“

K tomu treba dodať, že žijeme v dobe, keď si miliony ľudí nechávajú vstreknúť injekcie, v ktorých obsahu sú bunky potratených ľudských plodov, pretože sú presvedčení, že ide o očkovanie.

V takejto spoločnosti môžu existovať vedci (a či dokonca sú elitami žiadaní), ktorí sa už pred ničím nezastavia..