Je naozaj "zaujímavé", že mainstream o tom nepíše: Aj národní socialisti tiež viedli systematický boj proti „nenávisti a podnecovaniu“ zo strany „pravice“

Rétorika a stratégia dnešnej samozvanej ľavice je veľmi podobná rétorike a stratégii národných socialistov. Aj nacisti predávali cenzúru a nové zákony ako nevyhnutné na úspešný boj proti nenávisti, podnecovaniu a klamstvám. Vtedy, rovnako ako teraz, právomoc definovať, čo predstavuje nenávisť, podnecovanie  klamstvá, mali tí, ktorí boli pri moci, alebo tí, ktorých si vybrali a platili.

Cenzúra existovala, vtedy rovnako ako teraz. Dnes sa však vynakladá väčšie úsilie nielen na ospravedlnenie cenzúry, ale aj na jej utajenie prostredníctvom rozsiahlej, technologicky podporovanej siete viac či menej jemného až radikálneho vplyvu (domové prehliadky, prísne tresty za triviálne priestupky), čo potom vedie aj k autocenzúre ako psychologickému vedľajšiemu účinku.

História sa opakuje!

Dôraz sa tu nekladie na súčasné mechanizmy cenzúry, ale skôr na to, ako politickí autokrati, konkrétne tí vo vláde, nie v opozícii, rozširovali svoju moc vtedy aj teraz prostredníctvom kontroly informácií a orwellovského zahmlievania pojmov (newspeak).

Boj proti pravici

Ešte prekvapujúcejšie je, že aj národní socialisti viedli boj proti „pravici“. Toto zápalné heslo – zámerne podnecujúce nenávisť voči častiam obyvateľstva – si tak od nacistov prevzali dnešní samozvaní ľavičiari.

Človek si okamžite spomenie na Alice Weidel, ktorá počas stretnutia s Elonom Muskom opísala Hitlera ako socialistu (a nie, ako zámerne  tvrdia nemecké médiá, ako „komunistu“). Je pochopiteľné, že dnešní ľavičiari sú týmto vyhlásením pobúrení, keďže desaťročia falšovali históriu, aby zakryli socialistickú povahu nacistov.

Bolo a stále je to trochu trápne pre socializmus, ktorý sa prezentuje ako doktrína spásy.

V skutočnosti je samotná otázka, či boli národní socialisti ľavicoví alebo pravicoví, zavádzajúca a nevyhnutne vedie k manipulácii. Pojmy „ľavica“ a „pravica“ sú nepresné, hrubo zjednodušujúce a otvorené interpretácii v politickej sfére. Ešte nepresnejšie sa to stáva pri „ľavicovom a pravicovom extrémizme“. Čo by napríklad mohlo byť extrémnejšie ako zelená klimatická politika? Tento extrémizmus je opodstatnený nevyhnutnosťou a morálkou, ale presne to robí KAŽDÝ extrémista. Svoje extrémne opatrenia považujú za nevyhnutné, bez ohľadu na to, či sú ľavicoví alebo pravicoví, ekologickí alebo náboženskí.

Bol Hitler socialista?

Táto otázka je úplne opodstatnená vzhľadom na sebaobraz národných socialistov. Tu je niekoľko ich citátov:

„Ako socialisti sme antisemiti, pretože v hebrejčine vidíme stelesnenie kapitalizmu, teda zneužívanie zdrojov ľudu.“

„Podľa ideológie NSDAP sme nemecká ľavica. Nič nie je pre nás nenávistnejšie ako pravicový, nacionalistický, majetnícky buržoázny blok.“

Joseph Goebbels:

„Nepriateľ je vpravo, naša vlajka je červená a my sme socialisti.“

Vedúci miestnej skupiny v Sauerland People's Paper 12. októbra 1932:

„Tam, kde sú hranice pôvodu, triedy a povolania spojené a tvoria väčšie spoločenstvo, musí byť nenávisť a podnecovanie umlčané.“

Konzervatívni historici, ako napríklad Hitlerovi životopisci Joachim Fest a Sebastian Haffner, ako aj Arnulf Baring, by Hitlera pravdepodobne zaradili medzi ľavicových, alebo aspoň medzi tých, ktorých nemožno jasne priradiť ani k ľavici, ani k pravici.

Faktom je, že dnešní ľavičiari sa definujú ako „socialisti“, hoci vykazujú masívne paralely s národnými socialistami, aspoň vo svojej metodike a rétorike, a faktom je, že aj vtedajší národní socialisti sa definovali ako socialisti. Zvyšok je interpretácia, názor alebo v neposlednom rade politická propaganda.

Paralely s národnými socialistami existujú aj v legislatíve.

Ako už bolo spomenuté na začiatku, nielenže sa zavádza cenzúra (kontrola informácií), ale vytvára sa aj potrebná legislatíva, ako aj nové trestné činy, ktoré potom umožňujú kriminalizáciu, zastrašovanie a trestanie oponentov.

Vtedy ako aj teraz. Nasledujúci zákon z roku 1934 nápadne pripomína paragraf o urážke „majestátu“ (§ 188 nemeckého trestného zákonníka), ktorý v roku 2021 vytvorila koalícia vlády Merkel. Samozrejme, toto bolo urobené s cieľom bojovať proti pravicovému extrémizmu a trestným činom z nenávisti.

Ako bolo spomenuté na začiatku, nielenže sa zavádza cenzúra, ale vytvára sa aj potrebná legislatíva, ako aj nové trestné činy, ktoré potom umožňujú kriminalizáciu, zastrašovanie a trestanie oponentov.

Tu je:

Zákon proti zlomyseľným útokom na štát a stranu a na ochranu straníckych uniforiem z 20. decembra 1934

Článok 1

Kto úmyselne vydá alebo rozšíri nepravdivé alebo hrubo skreslené tvrdenie, ktoré môže vážne poškodiť blaho Ríše alebo povesť ríšskej vlády alebo Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

A ďalej články 2 a 3……….