Je AfD stranou, ktorá národ rozdeľuje alebo je stranou nemeckej jednoty? Prečo je táto strana jedným z najfascinujúcejších produktov znovuzjednotenia Nemecka

Zatiaľ čo nemecký mainstream reflexívne a neprestajne odsudzuje AfD (hoci toto odsudzovanie už prejvuje nápadné trhliny) ako „rozdeľujúcu silu“ v republike, tak objektívny a vecný pohľad na pôvod strany odhaľuje niečo úplne iné.

AfD je skutočným a najfascinujúcejším politickým produktom a významným faktorom znovuzjednotenia Nemecka. A to napriek tomu, že etablované strany by ju doslova najradšej zniesli zo „sveta“ -  niet divu, lebo ich čoraz viac vytláča z priazne občanov a „kradne“ im hlasy.

Švajčiarske médiá skúmali jej pôvod do hĺbky – okrem iného aj v rozhovore s jedným z jej zakladateľov, Berndom Luckem.

AfD nebola vnútená príkazom zhora; rástla organicky – zo Západu, kde  bola iniciovaná profesormi, akademikmi a konzervatívnymi publicistami, ktorí neboli spokojní s politikou záchrany eura za každú cenu.

To, čo sa stalo potom, je historicky mimoriadne jedinečné: Tento politický výtvor západonemeckých euroskeptikov takpovediac migroval naprieč krajinou zo západu Nemecka na jeho východ, a stal sa tam masívne úspešným.

V niektorých oblastiach nemeckého východu sa stal dokonca až neobyčajne dominantným, a odtiaľ sa teraz so značnou energiou opäť  vracia ako  bumerang na druhú stranu a rozširuje sa po celom západe Nemecka.

Nedávne výsledky volieb v Hesensku, kde AfD dosiahla významné zisky, tento cyklus názorne ilustrujú.

V Bádensku-Württembersku, kde sa konali voľby 8. marca, ukázali veľmi výrazne, že žiadna iná strana nezaznamela taký veľký prílev voličov ako práve AfD – oproti predošlým voľbám ich počet zdvojnásobila a dosiahla výsledok až 19 percent. Pritom túto spolkovú krajinu už roky ovládajú Zelení.

Namiesto interpretácie tejto strany ako sily rozdeľujúcej Nemecko ju každý racionálne a objektívne mysliaci človek musí vnímať ako silu, ktorá vo svojom programe upevňuje a posilňuje vnútornú jednotu Nemecka. 

Prečo? 

Pretože spája záujmy občanov naprieč starým rozdelením medzi Východom a Západom.

Z pohľadu Švajčiarska je táto diverzifikácia politických možností znakom veľkej vitality strany. Nemci by mali byť v skutočnosti hrdí na to, že ich demokracia je schopná vytvoriť takúto silu riadenú ľuďmi.

Namiesto toho, aby sa operovalo s ideológiami a vyhlasovaním „múrov z ohňa“ etablovanými stranami voči AfD , čo v konečnom dôsledku len paralyzuje každodennú politiku, by sa malo zaoberať s jej obsahmi.