Izrael zločinného Benjamina Netanjahua umiera – je na ceste do záhuby. A mohol by so sebou poľahky strhnúť aj impérium! Čo bude potom, to nevie nikto!

Koniec Izraela? V správe TrendCompass z 19. marca boli diskusie o ničivých dôsledkoch vojny s Iránom pre Izrael (a tie sa odvtedy ešte veľmi zväčšili) – ako aj o zlovestnej mesiášskej orientácii vlády Benjamina Netanjahua – na izraelskú spoločnosť, pričom tam o.i. bolo spomenuté aj „proroctvo“ Henryho Kissingera z roku 2012, že Izrael prestane existovať do desiatich rokov.

A presne túto obavu svetoznámeho amerického politika, židovského pôvodu, narodeného v Nemecku potvrdil aj komentár publikovaný 1. mája v izraelskom denníku Haaretz s názvom „Netanjahu odíde, ale štát s ním zomrie.“

Pokiaľ ide o premiéra Netanjahua, autorka článku Carolina Landsmann vzniesla ostrú obžalobu:

„Podarilo sa mu zničiť všetko – teda všetko dobré. Nič nezostalo. Absolútne nič. Naša spoločnosť je roztrhaná, armáda sa rozpadla, sudcovia umierajú strachom, médiá sa stali reality show, Knesset sa zmenil na blázinec a opozícia zdieľa Netanjahuov pohľad na smutnú realitu!“

Landsmann poznamenáva, že svet teraz nenávidí Izrael a že sa národ rozpadá zvnútra,

 a uvádza:

„Náš osud už leží za nami. Všetko sa už stalo.“ „Ľudia sa držia ilúzie, že stále existuje šanca – že on a štát sú dve samostatné entity, že ho prežijeme a že budúcnosť sa opäť otvorí. Práve táto nádej poháňa stratégiu „kupovania času“...

Kupujeme si čas v nádeji, že by bolo možné odstrániť nádor a zachrániť telo; no je to už stratený prípad. Je príliš neskoro.

Tvárou v tvár blížiacemu sa koncu zostáva jedna otázka:

Existuje život po smrti? A to vie len Boh. My nie, a preto musíme zomrieť, aby sme to zistili. Ale to zistíme len vtedy, ak smrť nášho tela prežije naše individuálne vedomie.

Landsmann ďalej: „Možno sa po smrti štátu Izrael zrodí niečo nové a zažijeme národné znovuzrodenie. Isté však je, že nemôžeme vzkriesiť život, ktorý sme kedysi mali. Niet cesty späť k tomu, čo kedysi bolo. Pre štát, aký býval, niet budúcnosti.“

Čo sa stane po Izraeli?

Ak by Izrael prestal existovať – a to môže byť len otázkou času – jeho kolaps by mal pre západné impérium ničivé následky. Veď práve preto impérium investovalo toľko peňazí do jeho a tým aj svojej obrany.

Medzičasom už len málokto vie nasledovný veľmi dôležitý fakt:

Na rozdiel od prevládajúceho názoru, že Izrael bol vytvorený ako vlasť Židov, pravda je celkom iná a tá znie nasledovne:

Bolo to Britské impérium (ktoré už stáročia vykorisťuje národy sveta, kde sa len dá a kde má k tomu príležitosť) založilo Izrael ako predmostie – ktoré sa považovalo za nevyhnutné na kontrolu nad Blízkym východom bohatým na zdroje a geostrategicky dôležitým.

V novembri 1915,  dva roky predtým, ako gróf Arthur Balfour odoslal svoje starostlivo formulované memorandum lordovi Walterovi Rothschildovi  (pozri  článok v denníku Manchester Guardian) predznamenal tento blížiaci sa vývoj, citujúc určitých členov takzvaného „Okrúhleho stola Alfreda Milnera“, ktorí vyhlásili, že „celá budúcnosť Britského impéria ako námornej mocnosti“ závisí od toho, či sa Palestína stane nárazníkovým štátom, obývaným „hlboko vlasteneckým ľudom“.

Môže byť čistou náhodou, že pán Balfour a syn lorda Rothschilda, Nathan, boli veľmi blízki priatelia a že obaja patrili do vnútorného kruhu Milnerovej skupiny Okrúhleho stola. Neprejavovali ani najmenší záujem o Židov ani o svoju vlasť; ich plány sa skôr sústredili na ropné rezervy a obchodné trasy v regióne.

Zámerom štátu, ktorý Briti založili v roku 1948, bolo udržiavať región v neustálom stave chaosu, a tým zabrániť vzniku akejkoľvek regionálnej mocnosti schopnej spochybniť hegemóniu Impéria.

Izrael desaťročia verne plnil svoju pridelenú úlohu; napriek všetkému úsiliu Impériasa však nakoniec objavila regionálna mocnosť schopná spochybniť Impérium:

Bol to Irán!

V dôsledku toho sme dnes svedkami boja Impéria o demontáž Iránu a nahradenie jeho vlády bábkovým režimom.

Zatiaľ sa však zdá, že Irán v tomto konflikte získava prevahu.

Ak by Irán prežil – a Izrael by sa zrútil – následky pre Impérium by boli pravdepodobne katastrofálne.

Finančná oligarchia Impéria a jej korporácie, ktoré si užívajú nespochybniteľnú hegemóniu nad Blízkym východom, masívne investovali do regiónu, ktorého bohatstvo zdrojov sa stalo zárukou pre západných finančníkov a brutálnych vykorisťovateľov.

.

Bez prístupu k tejto záruke – a bez schopnosti chrániť a obhajovať svoje investície – sa západný finančný systém takmer určite zrúti. Finančné toky z regiónu do bankových inštitúcií v Londýne, New Yorku a Paríži vyschnú a hodnota aktív, ktoré sú základom týchto tokov, klesne na nulu !!!

Tento proces teraz neúprosne ženie Západnú ríšu k jej „weimarskemu kolapsu“ – kolapsu, ktorý bude charakterizovaný stagfláciou a rozpadom úverových trhov.