Irán dôrazne varuje susedov: Kto sa pridá k ekonomickej vojne USA proti Teheránu, stane sa nepriateľom Iránu so všetkými konzekvenciami, ktoré z toho vyplynú

Vojenská agresia USA a Izraela proti Iránu zlyhala. Washington teraz siaha po ďalšej zbrani: bezprecedentnej ekonomickej vojne, ktorá ohrozuje nielen Irán, ale do recesie stiahne aj mnohé ďalšie krajiny. Teherán reaguje jasne a jednoznačne.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí dňa 20. augusta 2026 vyhlásil, že takzvaný „ekonomický deň D“ a „najtvrdšia ekonomická operácia všetkých čias“ v podaní Donalda Trumpa nie sú ničím iným než „ekonomickým terorizmom“.

Araghčí označil toto opatrenie za manéver, ktorým chce Washington odvrátiť pozornosť od vlastných ekonomických problémov – rekordnej zadlženosti a prudko rastúcich nákladov na obsluhu dlhu. Varoval, že každý, kto bude stupňovať tlak na Irán, zožne len ďalšie porážky a nepriateľstvo iránskeho ľudu. Sankcie USA podľa neho ohrozujú nielen Irán, ale aj globálnu ekonomiku a suverenitu mnohých štátov.

O dva dni neskôr zvolil ostrejší tón Mohsen Rezáí, nový tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu. V televíznom rozhovore výslovne varoval všetky susedné štáty, aby sa nepripájali k ekonomickej vojne USA proti Iránu.

„Vyzývame všetky susedné krajiny, aby nevstupovali do ekonomickej vojny proti Iránu. Každého, kto tak urobí, budeme považovať za nepriateľa.“ Irán by sa spočiatku usiloval o rokovania; ak by však dotknutý štát vo svojom konaní pokračoval, Teherán by zaútočil na jeho záujmy a nedovolil by, aby cez Perzský záliv a Hormuzský prieliv prešla „ani jediná kvapka ropy“.

Rezáí zdôraznil, že Irán doteraz útočil len na vojenské základne USA, nie na americké ekonomické záujmy. To sa však môže zmeniť. Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým USA nesplnia svoje záväzky vyplývajúce z predchádzajúceho memoranda o porozumení. „Tentoraz musí ako prvá konať Amerika.“

Prezident Masúd Pezeškiján zdôraznil, že Irán vedie „komplexnú vojnu na ekonomickej, vojenskej a bezpečnostnej úrovni“. USA sa mýlili, keď predpovedali, že Irán skolabuje rovnako ako Venezuela; krajina namiesto toho prekvapila svet svojou odolnosťou, solidaritou a jednotou. Stav „ani vojny, ani mieru“ je z ekonomického hľadiska neudržateľný. Predchádzajúce memorandum s USA nepredstavovalo kapituláciu.

Súčasná situácia je dôsledkom neúspešného vojenského úderu, ktorý sa začal vo februári 2026. Keďže Washington nedosiahol svoje vojenské ciele, teraz sa spolieha na ekonomickú izoláciu a vyhráža sa každému štátu, ktorý s Iránom naďalej obchoduje. Teherán reaguje hrozbami ďalšieho blokovania globálnej prepravy ropy v Perzskom zálive a priamymi útokmi na záujmy susedných krajín, ktoré spolupracujú s USA.

Správy médií Al-Džazíra, Tasnim a Press TV vykresľujú jasný obraz:

USA prehrali otvorenú vojnu a teraz sa snažia prostredníctvom ekonomického tlaku dosiahnuť to, čo sa im nepodarilo dosiahnuť vojensky. Irán dáva najavo, že tento postup neprijme bez boja – a že región by mohol znášať následky, ak sa postaví na stranu Washingtonu.