Irán, Čína a Rusko podpísali významnú trojstrannú strategickú zmluvu – varovanie pre Západ!

Irán, Čína a Rusko koncom januára oficiálne podpísali komplexnú strategickú zmluvu, ktorá predstavuje jeden z najvýznamnejších posunov v medzinárodných vzťahoch 21. storočia. Štátne médiá v Teheráne, Pekingu a Moskve ju označili za míľnik smerom k novému multipolárnemu poriadku.

Perzia a Čína majú dlhú spoločnú históriu. V 7. storočí, v období rozkvetu Hodvábnej cesty, boli dvoma hlavnými pólmi rozvoja sásánovská Perzia a Tangská Čína, ktoré udržiavali trvalo dobré vzťahy a zdieľali spoločný záujem o obchod v celej Eurázii. Teherán predtým slúžil ako útočisko pre posledných profesorov a učiteľov Aténskej filozofickej univerzity, ktorých kresťania vyhnali. 

V 21. storočí je Čína dominantnou obchodnou a geoekonomickou mocnosťou a Irán je jedným z mála zostávajúcich suverénnych štátov. Dnes tieto dve krajiny spája nová Hodvábna cesta, Iniciatíva pásu a cesty, zatiaľ čo Severojužný koridor spája Arktídu s Indickým oceánom a Rusko s Iránom.

Teheránski predstavitelia opísali pakt ako spoločný záväzok k „vzájomnému rešpektu, zvrchovanej nezávislosti a medzinárodnému systému založenému na pravidlách, ktorý odmieta jednostranné donucovacie opatrenia zo strany iných“, čo odráža podobné vyhlásenia Pekingu a Moskvy.

Čo pakt znamená

Táto dohoda – aspoň podľa počiatočných verejných textov – nepredstavuje formálnu zmluvu o vzájomnej obrane, ako je definovaná v článku 5 Zmluvy o NATO, ktorý zaväzuje jednu stranu poskytnúť druhej vojenskú obranu. Predchádzajúce pakty medzi Iránom a Ruskom sa dôsledne vyhýbali akýmkoľvek záväzným obranným zárukám. Namiesto toho sa zdá, že pakt spája tri hlavné mocnosti v širšej geopolitickej koalícii definovanej ich spoločným odmietnutím západnej vojenskej dominancie a ekonomického nátlaku.

Jadrom dohody je jednotný postoj proti opätovnému zavedeniu sankcií voči Iránu v súvislosti s jeho jadrovým programom v rámci Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) z roku 2015. Teherán, Peking a Moskva už predtým vydali spoločné vyhláseni, v ktorom odmietajú európske pokusy o spustenie sankcií typu „snapback“ a vyhlásili, že rokovania Bezpečnostnej rady OSN o jadrovej dohode sú ukončené.

Tento trojstranný pakt sa preto rovnako týka diplomatického vplyvu a strategických naratívov, ako aj konkrétnych obranných alebo ekonomických mechanizmov.

Pre Blízky východ sa rovnováha síl mení. Irán, dlho izolovaný západnou politikou, sa teraz môže spoľahnúť na ochranu dvoch stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. To posilňuje regionálne postavenie Teheránu v regiónoch ako Irak, Sýria a Perzský záliv a komplikuje konvenčné stratégie odstrašovania Spojených štátov a ich spojencov v Perzskom zálive.

Pre Európu dohoda podkopáva ambície Bruselu udržať si nezávislý vplyv v diplomacii na Blízkom východe. Európske mocnosti sa opakovane pokúšali oživiť prvky JCPOA a vyhrážali sa Teheránu sankciami, ale koordinácia medzi Iránom, Čínou a Ruskom tieto snahy zmarila a odhalila diplomatické limity Európy vo svete, ktorý je menej viazaný západným konsenzom.

Ekonomické dôsledky

Z ekonomického hľadiska dohoda signalizuje hlbšiu integráciu medzi tromi najvýznamnejšími nezápadnými ekonomikami sveta.

Rusko a Čína už pracujú na dohodách o ochrane investícií a bilaterálnych obchodných dohodách, ktorých cieľom je obísť západné finančné systémy, ako je SWIFT, ktoré sa používajú ako nástroj sankcií.

Trojstranná dohoda by mohla urýchliť vytváranie alternatívnych finančných mechanizmov a obchodných trás, čím by sa ďalej oslabil ekonomický vplyv Západu.

Irán, ktorý vlastní obrovské energetické zdroje, získa širší prístup na trhy a investície, najmä keďže Čína pokračuje vo svojej iniciatíve „Jeden pás, jedna cesta“ a Rusko hľadá alternatívy k sankcionovaným európskym trhom. Celkovo tento vývoj naznačuje zvýšenie obchodných tokov a zníženie zraniteľnosti voči finančnému systému zameranému na americký dolár.

Hoci nejde o formálnu alianciu, pakt posilňuje vojenskú spoluprácu medzi týmito tromi krajinami. Čína a Rusko pravidelne vykonávajú spoločné námorné cvičenia v Indickom oceáne a Mexickom zálive – cvičenia, na ktorých sa zúčastňuje aj Irán, čo naznačuje interoperabilitu a spoločné bezpečnostné záujmy.

Prítomnosť dvoch čínskych torpédoborcov a radarovej výstražnej a sledovacej lode Liaowang-1 takpovediac pred dverami Iránu už teraz tlmí vojenské aktivity USA a Izraela.