Ide o Trumpovu pomsta voči Madridu? V žiadnom prípade nemožno vylúčiť, že USA nie sú v úzadí režisérom utečeneckej krízy v španielskej Ceute !!!

V dôsledku novej utečeneckej krízy v španielskych enklávach Ceuta a Melilla vyvoláva správa amerického Kongresu rozruch, keďže USA odrazu zmenili svoj postoj k enklávam a teraz ich výslovne  označujú nie ako španielske územia, ale ako „mestá spravované Španielskom“.

Utečenecká kríza v španielskych enklávach Ceuta a Melilla dominuje titulkom novín v Nemecku a EÚ a médiá sa pýtajú, ako táto situácia mohla vzniknúť, najmä preto, že čoraz viac členských štátov EÚ dokonca žiada, aby bolo Španielsko vylúčené zo Schengenskej dohody o otvorených hraniciach v rámci EÚ, kým nedostane situáciu pod kontrolu.

V týchto súvislostiach stojí za zmienku správ amerického Kongresu z 30. apríla 2026. Správa bola pripravená ako súčasť plánovania rozpočtu USA na rok 2027 a jej predmetom bola „Národná bezpečnosť, ministerstvo zahraničných vecí a súvisiace programy“. Na strane 88 sa nachádzajú nasledujúce poznámky o Maroku:

„Výbor naďalej podporuje Maroko pri ochrane záujmov národnej bezpečnosti USA a vyčleňuje najmenej 20 000 000 dolárov prostredníctvom investičných programov do národnej bezpečnosti a najmenej 20 000 000 dolárov prostredníctvom programu financovania zahraničnej armády. 

Výbor berie na vedomie historické spojenectvo medzi USA a Marokom, spečatené marocko-americkou zmluvou o mieri a priateľstve z roku 1786. 

Výbor poznamenáva, že španielsky spravované mestá Ceuta a Melilla sa nachádzajú na marockom území a zostávajú predmetom dlhodobých marockých nárokov. Výbor podporuje úsilie ministra zahraničných vecí o podporu diplomatického dialógu medzi Marokom a Španielskom o budúcom štatúte Ceuty a Melilly.“

Kľúčovým bodom je, že Kongres USA sa zrazu odvoláva na mestá „spravované Španielskom“, zatiaľ čo USA predtým nikdy nevyjadrili žiadne pochybnosti o tom, že uznávajú španielsku autoritu nad týmito mestami. Išlo teda o dôležitú zmenu v postoji USA, ktorú si v tom čase samozrejme všimli iba odborníci a médiá špecializujúce sa na túto tému.

Viacerí politickí analytici, keď narazili na túto správu po súčasnej utečeneckej kríze, tak väčšina z nich napísala, že zmena kurzu USA bola trestom pre španielsku vládu za odmietnutie podpory USA v iránskej vojne.

To je určite možné, ale nie je to potom  jediný dôvod zmeny nálady USA pretože takéto správy sa neobjavujú spontánne; sú výsledkom rozsiahleho výskumu.

Dôležité je aj to, že španielska vláda minulé leto stratila priazeň Trumpovej administratívy, keď Španielsko na summite NATO v roku 2026 otvorene odmietlo vyčleniť 5 percent svojho HDP na obranu a vojnové prípravy, čo vyvolalo zúrivú reakciu americkej vlády.

Zdá sa preto pravdepodobné, že sa americká vláda minulý rok rozhodla sťažiť život španielskej vláde, napríklad podporou Maroka v spore o mestá Ceuta a Melilla. A možno americká vláda využila príležitosť na vypracovanie ďalších stratégií, ako španielskej vláde sťažiť život.

Ale zostaňme pri Maroku, pretože je celkom možné, že americká vláda zohrala úlohu v súčasnej utečeneckej kríze. Je koniec koncov veľmi nepravdepodobné, že by sa desaťtisíce utečencov v Maroku spontánne a bez akejkoľvek koordinácie vydali v priebehu niekoľkých hodín plávať do Ceuty.

To, že zjavne nejde o spontánnu vlnu migrácie, sa dalo vyčítať aj medzi riadkami nemeckých médií, ako je Spiegel.

Spiegel informoval, že španielsky premiér Sánchez sa počas piatkového popoludňajšieho vystúpenia v Ceute vyhol akýmkoľvek obvineniam voči Maroku (čo mohol v podstate plným právom urobiť – ale neurobil), hoci marockí pohraniční úradníci zrejme zasiahli až vo štvrtok večer.

Dlho tak len nečinne prizerali a nechali utečencov nekontrolovane pokračovať.

Spiegel potom píše nasledovne:

„Jeden reportér sa opýtal Sáncheza, či kráľovstvo naozaj spolupracuje tak dobre, ako teraz tvrdí. Veď na pláži občas panovala slávnostná atmosféra. Neprižmúrili marockí pohraničníci oči? Sánchez sa otázke vyhol a ju ignooval. Hovoril o útoku. Odmietol však presne povedať, kto zaútočil na územnú celistvosť Ceuty – zrejme zo strategických dôvodov.“

Teraz si každý môže položiť otázku, čo považuje za pravdepodobnejšie: Bol prílev utečencov spontánnou udalosťou, nikým neplánovanou? Alebo ho marocká vláda koordinovala v zákulisí a nariadila svojim pohraničníkom, aby zostali čo najdlhšie pasívni? A ak áno, aká je pravdepodobnosť, že marocká vláda mala podporu vlády USA, ktorá chce potrestať španielsku vládu za jej neposlušnosť v podpore zbrojenia NATO, iránskou jadrovou dohodou a ďalšími spornými bodmi medzi Washingtonom a Madridom?

Ak by napríklad EÚ pozastavila platnosť Schengenskej dohody so Španielskom, bola by to pre španielsku vládu ťažká rana, ktorá by ju určite stála hlasy v budúcich voľbách. A presne to chce vláda USA: Chce novú španielsku vládu, ktorá bude opäť poslušne podriadená USA.

Takže tu máme ďalšiu náhodu (a či nie náhodu, ale plánovanú akciu?), kde zdanlivo spontánna udalosť úplne nahráva záujmom USA !!!!!!!