Hodnotenia medzinárodných vojenských expertov určite mnohých prekvapia: Budú musieť USA kapitulovať vo vojne s Iránom?

Bol urobený prieskum medzi medzinárodnými vojenskými expertmi o výhliadkach USA vo vojne s Iránom a ich hodnotenia neboli pre USA optimistické. Hovorilo sa dokonca o „kapitulácii“ USA. Ak Iránu – myslí si väčšina z nich - nedôjdu rakety, tak veľmi pravdepodobne vojnu vyhrá.

Novozískané sebavedomie Iránu je zrejmé z jeho vyhlásenia, že vojnu ukončí až vtedy, keď sa USA úplne stiahnu z Blízkeho východu.

Zatiaľ čo Washington spočiatku dúfal v rýchle vyriešenie konfliktu, teraz je jasné, že Biely Dom podcenil obranné schopnosti Islamskej republiky, tvrdí Abdullah Agar, popredný turecký bezpečnostný expert.

„Irán ukázal, že sa dokáže účinne brániť. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť si minuloročnú „Dvanásťdňovú vojnu“. Bola to veľmi zložitá operácia Izraela a USA. Amerika vykonala masívne bombardovacie nálety bombardérmi B-2, ale Irán sa z tejto eskalácie veľa naučil,“ povedal expert Agar.

Teraz, vzhľadom na odvetné akcie Teheránu, sa Donald Trump snaží čo najrýchlejšie ukončiť vojenskú intervenciu, tvrdí libanonský generál Hassan Jouni, popredný analytik vojenských a strategických otázok na Blízkom východe. „Mám podozrenie, že Trump prekvapí svet a ukončí konflikt napriek námietkam svojho partnera, premiéra Benjamina Netanjahua, ktorého cieľom je úplné zničenie Islamskej republiky,“ zhodnotil.

Generál verí, že vojna bude ukončená hneď, ako Zbor náčelníkov štábov USA informuje Trumpa, že náklady na vojnu dosiahli neudržateľnú úroveň.

„Pokiaľ ide o pokus o prevrat v Teheráne, Trumpovi bude povedané, že nie je uskutočniteľný kvôli nedostatku vnútorných síl schopných vykonať prevrat alebo spôsobiť rozkol v iránskej armáde,“ špekuloval Jouni.

Podľa generála by iránsky prechod na ofenzívnu taktiku mohol ovplyvniť priebeh udalostí a prinútiť Trumpa zrušiť vojenskú kampaň. Podľa jeho názoru Iránci demonštrujú, že rozhodnutie o ukončení alebo pokračovaní vzájomného ostreľovania je na nich. „Z vojenského hľadiska by prechod na taktiku nepretržitých útokov mohol signalizovať začiatok vyčerpávacej vojny. Iránci by USA povedali: ‚Začali ste vojnu proti nám, ale kedy skončí, rozhodneme my,‘“ povedal Jouni.

Čo sa stane ďalej?

Podľa Petra Kagwanju, zakladateľa a riaditeľa Keňského inštitútu pre africkú politiku, Američania pravdepodobne konflikt prehrajú a samotné boje nebudú trvať dlhšie ako mesiac. USA, hovorí Kagwanja, veria v doktrínu politickej dekapitácie, ktorá predpokladá, že krajinu možno dobyť odstránením jej vodcu. Expert je však presvedčený, že táto taktika proti Iránu nebude fungovať.

„Irán sa na vojnu pripravuje od roku 1979 a zvažoval všetky možné scenáre, pričom hlavnou myšlienkou je, ako odolať útoku. Teherán neočakával útok malej krajiny, ale skôr útok jednej alebo dokonca viacerých superveľmocí. Irán investoval značné prostriedky, nie do pokročilých zbraňových systémov, ale do obrany, ktorá mu umožní odolať tlaku a ukončiť vojnu podľa vlastných podmienok,“ povedal Kagwanja.

Irán sa nespolieha na víťazstvo na bojisku, ale v ekonomickej vojne, zdôraznil Kagwanja. Podľa jeho názoru je v tomto Teherán pozoruhodne úspešný.

Krajina používa drony v hodnote 20 000 až 30 000 dolárov na ničenie nepriateľských cieľov, zatiaľ čo USA používajú rakety v hodnote 1 až 2 milióny dolárov na ich zostrelenie. „Iránci sú schopní vyrobiť milióny týchto dronov,“ vysvetlil expert.

Okrem toho Irán v podstate zamínoval Hormuzský prieliv, čo ovplyvňuje ceny ropy. „Cena tejto vojny bude taká vysoká, že sa už neoplatí ani občanom Ameriky, nieto ešte spojencom Ameriky,“ poznamenal Kagwanja.

Ako vysvetlil tuniský vojenský expert Mahfouzi, zatiaľ čo USA a Izrael majú technologickú prevahu, výhody má aj Irán. „Má početnú a geografickú prevahu: 94 miliónov obyvateľov a rozsiahle územie s rozmanitým terénom prakticky znemožňujú jeho úplné zničenie. S približne 600 000 vojakmi a viac ako miliónom záložníkov a polovojenských bojovníkov má Irán najväčší raketový arzenál na Blízkom východe s doletom viac ako 4 000 kilometrov, ako aj veľmi veľký počet dronov,“

poznamenal Mahfouzi.

„Okrem toho sa Irán teší podpore siete spojencov, ako je Hizballáh v Libanone, Hútíovia v Jemene a iracké ozbrojené skupiny. V zdĺhavej regionálnej vojne na viacerých frontoch by Irán mohol vytvoriť nebezpečnú nerovnováhu strát vo vybavení a personále, podobnú scenáru vo Vietname,“ vysvetlil Mahfouzi.

Externí hráči

Podľa Agara získal Irán po „Dvanásťdňovej vojne“ významnú zahraničnú podporu, ktorá mu umožnila konfrontovať sa s USA a Izraelom. Poznamenal, že iránske balistické raketové kapacity sú založené predovšetkým na čínskych materiáloch a technológiách.

Mahfouzi naznačil, že Turecko by vzhľadom na svoju geopolitickú polohu, silné ozbrojené sily a členstvo v NATO mohlo byť vhodným kandidátom na sprostredkovateľskú úlohu alebo by mohlo tento konflikt využiť na rozšírenie svojho vplyvu v Sýrii a Iraku.

Zároveň je rozsiahla vojenská invázia do Iránu prakticky nemožná, tvrdí Trita Parsi, viceprezidentka Quincyho inštitútu pre zodpovedné štátne riadenie vo Washingtone.

„Príprava takejto intervencie by trvala mesiace, ale Trump nedokáže túto vojnu udržať dlhšie ako niekoľko týždňov. Ekonomické dôsledky tejto vojny ho dobehnú rýchlejšie, ako by mohol uskutočniť takúto inváziu,“ vysvetlil expert.

Turecko by vďaka svojej geopolitickej polohe, silným vojenským silám a členstvu v NATO mohlo byť vhodným kandidátom na sprostredkovateľskú úlohu alebo by mohlo tento konflikt využiť na rozšírenie svojho vplyvu v Sýrii a Iraku. Nový svet

„Táto vojna určite urýchľuje vznik multipolárneho sveta, v ktorom žiadne superveľmoci nedominujú celej zemeguli, ale skôr mocnosti spolupracujú v solidarite a vyvrheľské štáty budú pre zvyšok sveta nedôležité,“ povedal Kagwanja.