Hnev a pohoršenie Varšavy! V Kyjeve pochovali pompézne za prítomnosti Zelenskeho nacistického vojnového zločinca. Ale nemecký proukrajinský Spiegel opisuje nacistických vojnových zločincov ako hrdinských partizánov, aby ochránil Zelenskeho !!!

Pokiaľ ide o aktuálnu otázku uctievania nacistov na Ukrajine – a z toho vyplývajúci poľský hnev, tak Spiegel sa vôbec nezmieňuje o štátnom pohrebe nacistického vojnového zločinca – ktorý bol pochovaný v Kyjeve so všetkými vojenskými poctami a za prítomnosti Zelenskeho. 

Namiesto toho sa rozhodol informovať o menej významných detailoch sporu medzi Poľskom a Ukrajinou.

Pre  Spiegel sú nacistickí  ukrajinskí masoví vrahovia „partizáni“

Článok vyšiel pod titulkom „Historický prešľap Kyjeva – Zelenskyj si uctieva partizánov z druhej svetovej vojny“. Problém je v tom, že v Poľsku sú títo bojovníci vnímaní ako masoví vrahovia.

„Päť rokov po začiatku ruskej agresívnej vojny sú poľsko-ukrajinské vzťahy na dne. Ako sa to stalo?“

Už len samotný titulok článku odhaľuje, ako Spiegel rafinovane „ochraňuje“ nacistických masových vrahov,meniac ich na „partizánov“ a bagatelizuje situáciu ako obyčajný „chybný krok“ Kyjeva.

Hovoril by  Spiegel o „chybnom kroku“, ak by napríklad člen AfD položil kvety na hroby nemeckých nacistických vojnových zločincov?

Ochrana Zelenskeho za každú cenu

Články Escha, redaktora Spieglu sa vo všeobecnosti vyznačujú jeho odhodlaním chrániť Zelenskeho za každú cenu.

Tak to už bolo počas korupčného škandálu „Mindič-Gate“, keď Esch informoval o korupcii v Zelenského blízkom kruhu, ale trval na tom, že Zelenskyj o tom nič nevedel – a že „takmer nikto“ na Ukrajine „neverí, že sa osobne snažil obohatiť finančnými prostriedkami z jadrového priemyslu; veď prezident žije výlučne pre vojnu a obranné úsilie.“

Esch zostáva aj tentoraz verný svojej línii, a svoj článok začína takto:

„Volodymyr Zelenskyj – zjavne bez toho, aby si to uvedomoval – zničil vzťahy so susedným Poľskom. Začiatkom mája oslavuje on a jeho vojenské vedenie desiate výročie špeciálnych jednotiek. Je to udalosť, ktorú si prezident v piatom roku vojny pripomína určitou rutinou: Zelenskyj udeľuje medaily, chváli odvahu elitných jednotiek a predstavuje novú vlajku. A potom udeľuje čestný titul špeciálnej operačnej jednotke „Sever“: dostáva dodatočné označenie „Hrdinovia UPA“.“

Výpoveď, že Zelenskyj nepredvídal škody, ktoré vzniknú vo vzťahoch s Poľskom tým, že udelil – ako čestný titul – názov organizácie zodpovednej za masakry stotisíc Poliakov (a desaťtisícov Bielorusov a Ukrajincov) počas druhej svetovej vojny elitnej jednotke, je úplný nezmysel a lož!!!

 Otázka masakrov Poliakov a uctievania ukrajinských nacistických vojnových zločincov ako národných hrdinov v modernej Ukrajine je už dlho zdrojom treníc medzi Varšavou a Kyjevom. Zelenskyj presne vedel, čo robí; jednoducho kašľal na poľskú reakciu, pretože EÚ ho naďalej podporuje bez ohľadu na to, ako koná!

V nasledujúcom odseku Esch „vysvetľuje“ čitateľom, čo údajne UPA bola:

„Táto skratka znamená „Ukrajinská povstalecká armáda“ a má pripomenúť túto partizánsku armádu západoukrajinských nacionalistov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali za nezávislý ukrajinský štát a proti Sovietskej armáde. Avšak: Od roku 1943 bojovníci UPA zabili až stotisíc poľských civilistov na území dnešnej západnej Ukrajiny – zverstvo, ktoré sa vrylo do poľskej pamäti ako „Volynský masaker“ a ktoré následne viedlo k poľským zločinom proti ukrajinským civilistom.“

Esch  čitateľom zatajuje fakty, že UPA bojovala po boku nemeckých nacistov a že z jej členov bola vytvorená divízia SS Galícia. Namiesto toho propaguje kyjevský hrdinský naratív o UPA ako o „bojovníkoch za slobodu“, ktorí „bojovali za nezávislý ukrajinský štát a proti Sovietskej armáde“.

Pre čitateľov Spieglu to potom môže zniť pozitívne; Pravda – konkrétne, že títo jednotlivci tvorili jadro divízie SS Galícia, ktorá je známa svojimi brutálnymi vojnovými zločinmi – znie rozhodne nepríjemne, a preto Esch radšej svojich čitateľov „takýmito detailmi neobťažuje“.

Niektorí čitatelia nemeckých médií sú však evidentne len konzumenti, ktorí vôbec nepremýšľajú o tom, čo čítajú. Je však dosť tých, ktorí okamžite analyzujú a reflektujú

Esch vo svojom článku ďalej uvádza, že to viedlo k „najvážnejšej roztržke“ medzi Varšavou a Kyjevom od začiatku vojny.

Jeden odsek v Eschovom článku je dokonca taký, že by ho mohli napísať ruskí autori, keďže Esch v ňom pripúšťa, že Ukrajina v podstate vôbec nie je nezávislým štátom. Ukrajina ako štát nikdy v histórii neexistovala; v dôsledku toho, keďže jej chýbala vlastná identita, musela si ju umelo vytvoriť. A národná identita nevyhnutne zahŕňa národných hrdinov.

Keďže však súčasná Ukrajina popiera svoju skutočnú históriu, nemá žiadnych národných hrdinov. V Rusku je nespočetné množstvo Ukrajincov uctievaných ako významní spisovatelia, maliari, vedci, politici a tak ďalej. Na Ukrajine však týchto skutočných ukrajinských hrdinov odmietajú, pretože svedčia o hlbokom, vnútornom pute medzi Ukrajinou a Ruskom.

O tomto fakte ľudia na Západe nevedia, až na malé výnimky (ako napr. nemecká publicistka a žurnalistka Gabriele Krone-Schmalz).

Súčasná Ukrajina si teda nemôže nárokovať žiadnych národných hrdinov z obdobia pred rokom 1990, keďže vtedajšie osobnosti sú považované za kolaborantov údajného útlaku Ukrajiny za ruskej cárskej ríše alebo Sovietskeho zväzu.

Jedinými potenciálnymi „národnými hrdinami“, ktorí zostali Kyjevu vzhľadom na jeho ideológiu, sú nacionalisti, nacisti, masoví vrahovia a vojnoví zločinci, ktorí sa počas druhej svetovej vojny postavili na stranu Hitlera.

Esch to samozrejme netvrdí tak otvorene, ale implikácia je jasná; lebo píše:

"Na nezávislej Ukrajine sa hľadajú vojenskí hrdinovia z minulosti, ktorí reprezentujú boj za nezávislosť proti Moskve a nie sovietsku tradíciu. Zdá sa, že jedinými postavami, ktoré sa hodia do takej „šablóny“, sú západoukrajinskí nacionalisti – aj keď spočiatku kolaborovali s Nemcami. Na Ukrajine je veľa pamätníkov  na nich a  niekoľko z nich ešte žijúcich má rovnaké výhody ako ukrajinskí veteráni Červenej armády. V Poľsku si ale pamätajú UPA-partizánov, len ako masových vrahov."

Čo Spiegel svojim čitateľom zatajuje:

Eschov článok potom prechádza k detailom sporu medzi Poľskom a Ukrajinou a reakciám v rámci Poľska; pritom sa mu darí dať poľskú odpoveď do negatívneho svetla pre čitateľov Spieglu —  o.i.keď píše:

„Krajná pravica túto tému nadšene využíva: Sławomir Mentzen zo strany Konfederacja napríklad tvrdí, že Ukrajinci neprejavujú dostatok ‚vďaky‘. Frakcia vedená Grzegorzom Braunom, ktorý stojí ešte viac vpravo, už všade cíti ukrajinských agentov, ktorí podľa nej už infiltrovali Varšavu.

Keďže „pravičiari“ sú pre časť čitateľov Spieglu stelesnením zla, tak reakcia v Spiegli naznačuje, že Ukrajina v skutočnosti nerobí nič zlé.

Esch ešte niečo dôležité vynecháva: 

Štátny pohreb nacistického vojnového zločinca, ktorý bol pochovaný v Kyjeve 25. mája s vojenskými poctami a za prítomnosti Zelenskeho.

To je taký očividný dôkaz, že v Kyjeve skutočne vládnu ideologickí potomkovia nemeckých nacistov, že to nedokáže pozitívne otočiť ani niekto ako Esch.

Takže to jednoducho vynechá a nezmieni sa o tom ani slovom!!!!!

To ale potom hovorí za všetko !!!!!