Pep Guardiola je nielen skvelý tréner, ale aj neobyčajne múdry človek s veľkým poznaním, ktorý neustále pracuje na sebe a na rozšírovaní svojho poznania. Nedávno bol v Mníchove a hovoril aj s médiami. V rozhovore o.i. urobil aj vyznanie lásky Bundeslige

20.11.2026 14:35

Už ako mladík som obdivoval športovcov, ktorí okrem športu  rozvíjali aj svoj intelekt a svoje poznanie. Hrával som fotbal, o.i. aj za Matador Bratislava a náš tréner , pán Strasser vtedy pre mňa stelesňoval  práve tento typ športovca, miloval svoj šport a podobný vzťah mal k filozofii. 

 

Pep tvrdí, že všetko čo vo svojom živote robí a chce dosiahnuť, koná len preto, aby bol milovaný a dostával veľa lásky, pričom vie, že lásku možno dostávať len vtedy, ak lásku aj sám rozdáva, a to plnými priehršťami. Láska je pre neho najvyššia motivácia života. A tento úžasný muž skutočne rozdáva lásku ľuďom, všade kde sa objaví – a v tom je veľmi podobný  Erichovi Frommovi a aj Ježišovi Kristovi – hoci nie je religiózne veriacim človekom.

 

Práve vo FC Bayern získal Pep Guardiola svoje prvé skúsenosti v úlohe hlavného trénera v zahraničí. Na svoje pôsobenie v Nemecku spomína tento Španiel veľmi rád.

Divoká gestikulácia pri postrannej čiare, precízne taktické pokyny a nespútaná vášeň – niekedy taká intenzívna, že si až doškriabal pokožku na hlave – to všetko sú dôvody, prečo futbalu Pep Guardiola nepochybne chýba. Je však tento pocit vzájomný?

 

V nedávnom rozhovore pre nemecké médiá dostal 55-ročný tréner otázku, ako dlho potrvá jeho súčasná pauza od futbalu. Odpovedal: „Minule som potreboval celý rok na to, aby som nabral nové sily. Tentoraz, úprimne, netuším. Uvidíme, čo prinesie čas.“

 

Toto leto sa Guardiola rozlúčil s Manchestrom City. Počas desiatich rokov doviedol tento klub okrem iných úspechov aj k víťazstvu v Lige majstrov a šiestim ligovým titulom. Sám hovorí, že sa odvtedy „prirodzene trochu upokojil“, keďže už nemusí „každú sekundu“ myslieť na svoj tím či iné pracovné povinnosti. Dodáva, že sledovanie futbalu sa preňho konečne opäť stalo zdrojom „čistej radosti“.

 

Čo však robí taký fanatický tréner, keď práve netrénuje?

 

Jeho odpoveď sa mi veľmi páčila – bola psychologická i filozofická:  „Nič,“ znela Guardiolova stručná odpoveď. „A ničnerobenie – to v skutočnosti zaberie celkom dosť času. Ale presne takto mi to vyhovuje,“ vysvetľuje. „Konečne môžem častejšie vídať svoje deti, rodinu a priateľov. Hrám golf, a najmä veľa čítam – skrátka robím všetko to, na čo som mal predtým tak málo času.“ A v tom je filozoficko-psychologická pointa jeho reakcie: Premieňa  svoje „ničnerobenie“ na veľmi veľa užitočného konania!

 

Pep Guardiola o FC Bayern a o Mníchove

 

Vďaka novonadobudnutému voľnému času mohol podniknúť krátky výlet do Mníchova – práve tam sa v polovici septembra uskutočnil tento rozhovor. Guardiola má bavorské hlavné mesto stále hlboko v srdci: „Obdobie v Mníchove bolo pre nás ako rodinu tým najlepším. Naše deti mali vtedy päť, deväť a dvanásť rokov. Boli sme všetci spolu; dnes sú s mamou a otcom v kontakte už len cez mobil alebo sociálne siete.“

 

Aj po športovej stránke – keďže tam získal tri ligové tituly a dvakrát dosiahol „double“ (zisk titulu aj pohára) – preňho Mníchov veľa znamená: „Našiel som tu všetko, o čom som sníval. FC Bayern – tento klub funguje vždy, bez ohľadu na to, kto je trénerom, kto hráči či členovia realizačného tímu. Je to výnimočný klub,“ hovorí Guardiola s nadšením.

 

 

Čo nemecký futbal naučil Guardiolu

 

Okrem atmosféry na nemeckých štadiónoch ho zaujal aj „spôsob, akým sa v Nemecku útočí a bráni“. Guardiola si odniesol cenné poznatky aj pre zvyšok svojej kariéry: „Vaša mentalita, viera vo vlastné schopnosti, priamosť, s akou vyjadrujete svoje názory, a to, ako málo ‚politiky‘ púšťate do futbalu. Rešpekt, ktorý prejavujete fanúšikom – a rešpekt, ktorý oni prejavujú hráčom. A tiež skutočnosť, že klub ako FC Bayern bol vďačný za to, čo som preň urobil – to sa ma hlboko dotklo.“

 

V porovnaní s Premier League či La Ligou ponúka Bundesliga jedinečné napätie: tím môže pôsobiť úplne „rozvrátene“, no zrazu v priebehu desiatich či pätnástich minút strelí „tri alebo štyri góly“ a otočí zápas. Guardiola sa usmeje a poznamená: „Takí ste vy Nemci boli vždy.“

 

Čo čaká Guardiolu ďalej?

 

Hoci je dodnes v občasnom kontakte s Ulim Hoeneßom a Karl-Heinzom Rummeniggem, návrat do Mníchova – rovnako ako návrat do Barcelony – zrejme neprichádza do úvahy. „Nikdy nehovor nikdy,“ pripúšťa Guardiola, no zároveň vysvetľuje, že „nadšenie, vášeň a absolútna túžba niečo vo futbale dosiahnuť“ sú dôležitejšie než samotné „skúsenosti“. Aspoň do septembra sa vôbec nezaoberal tým, aké by mohli byť jeho ďalšie kroky vo futbalovom svete – hoci ani vtedy nepoprel svoj sen, že raz zažije majstrovstvá sveta priamo na ihrisku či pri postrannej čiare.

 

Do tohto obrazu preto zapadá aj to, že americká fotbalová federácia údajne označila tohto 55-ročného trénera za hlavného kandidáta na nástupcu Mauricia Pochettina.

 

Je ale veľkou otázkou, či Pep potom, ak by k tomu došlo, sa nerozhodne  predsa len pre svoje „ničnerobenie“, ktoré mu dáva tak nesmierne veľa a umožňuje mu, aby robil už len to, čo robí najradšej: rozdávať  lásku ľuďom a rozvíjať a rozširovať svoje intelektuálne poznanie.

 

Na záver jedna epizóda z jeho života, ktorá výstižne ilustruje tohto muža ako človeka s hlbokým sociálnym a ľudským cítením:

 

Pred nejakým časom sa zúčastnil jednej akcie v meste Manresa, neďaleko Barcelony, ktorú zorganizovala jedna sociálna organizácia, ktorá sa stará o telesne postihnutých ľudí. Bol tam prítomný aj Pep Guardiola.

 

Bolo pre neho samozrejmé, že organizáciu podporil nie malou sumou, čo pre ňu robí pravidelne. Pep každoročne podporuje veľkými sumami rôzne, prevažne sociálne projekty v Katalánsku. Je nesmierne hrdým Kataláncom, ktorý svoje Katalánsko miluje vrelou patriotickou láskou.