Grava hviezda je fascinujúci (zatiaľ) hypotetický kozmický objekt. Ale aj čierna diera bola dve storočia len iluzórna hypotéza

Anglický názov tohto objektu „Gravastar“ znamená  GRAvitational VAcuum STAR (GRAvitačná VÁKUOVÁ HVIEZDA).

Podľa hypotézy, ktorú v roku 2001 zverejnili astrofyzici Pawel Mazur a Emil Mottola, by sa za istých presne stanovených fyzikálnych predpokladov z veľmi masívnej hviezdy nevyvinula čierna diera, ale stala by sa hviezdou typu grava.

Keď sa vytvorí (hviezdna) čierna diera, tak hviezda sa pod vlastnou hmotnosťou zrúti, takpovediac do seba a vytvorí bodovú singularitu bez akéhokoľvek minimálneho priestorového rozmeru (možno to vnímať aj ako priam neskutočnú a nepredstaviteľnú kozmickú mágiu).

Naproti tomu teória grava hviezd predpokladá, že hviezda sa zrúti do seba len po určitú hranicu a tam sa jej rúcanie zastaví – a preto nevznikne bodová singularita.

Podľa teórie by kvantové efekty mali spôsobiť akýsi fázový prechod v časopriestore, ktorý zastaví do seba sa obrovskou rýchlosťou rúcajúcu hviezdu v jej ďalšom zmenšovaní.

Mazur a Mottola  v rámci svojej hypotézy vychádzajú z toho, že teória hviezd grava predstavuje riešenie informačného paradoxu čiernej diery a že hviezdy grava by mohli byť zdrojom gama zábleskov.

Zvonku sa hviezda grava javí celkom tak ako čierna diera – oba tieto záhadné objekty môžu byť objavené iba prostredníctvom vysokoenergetického žiarenia vytvoreného dopadom na hmotu.

Astronómovia, ktorí skenujú oblohu a hľadajú „podpisy“ radiačných žiarení, aby tak objavili čierne diery, by zo svojich meraní nedokázali v žiadnom prípade rozlíšiť medzi čiernymi dierami a hviezdami grava.

Vo vnútri grava hviezdy vytvára bublina temnej energie protitlak potrebný pre jej stabilitu. Supermasívna stena tejto bubliny je zdrojom gravitácie grava hviezdy.

V tejto teórii je dokonca možný aj celý kozmos grava hviezd. To by tiež bolo vysvetlenie pre temnú energiu. Tento kozmos by však musel rotovať alebo obsahovať malé víry v časopriestore.

Nedávne teoretické štúdie tiež uvádzajú, že súčasná existencia hviezd grava samozrejme nevylučuje existenciu čiernych dier.

Špeciálnym prípadom hviezdy grava - ktorá sa od čiernej diery líši tým, že hmota nie je sústredená v strede, ale v „škrupine“ – je takzvaný „škrupinový-kolapsar“.

Vysvetľuje to zložitá teória, ktorú tu pochopiteľne neuvádzam – opísal som ju v mojej knihe „Tisíc“ magických záhad kozmu a jedna najväčšia k tomu