Gigantické klamstvo EÚ na úkor občanov: 120 miliárd namiesto deklarovaných 90 miliárd takzvanej pôžičky pre Kyjev

Teraz, keď Viktor Orbán vydláždil cestu pre 90-miliardovú „pôžičku“ pre Ukrajinu, bude to pre Európanov mimoriadne drahé. Pretože to nemá vôbec nič spoločné s „pôžičkou“ – a nakoniec daňoví poplatníci EÚ darujú Kyjevu donútene najmenej 120 miliárd eur.

Zdá sa, že zavádzanie verejnosti je súčasťou politickej agendy bruselských eurokratov. Pretože to, čo sa verejnosti predáva ako 90-miliardová „pôžička“ pre Ukrajinu, je nakoniec len dar. Vedenie EÚ – najmä politická zombie Ursula von der Leyen, ktorú  nám Angela Merkel dosadila pred nos – sa zdá byť nadmieru spokojné s tým, že sa im podarilo daňových poplatníkov úplne oklamať.

 Zatiaľ čo von der Leyen hrdo oslavuje takzvanú „oceľovú dikobrazovú pôžičku“, ktorá údajne robí Ukrajinu „nestráviteľnou“ pre útočníkov, pre európskych daňových poplatníkov to nevyzerá vôbec dobre.

Na rozdiel od bežných občanov alebo majiteľov firiem v EÚ sa na Ukrajinu nevzťahuje zásada povinnosti poskytnúť zábezpeku. Pre Kyjev platia v rámci EÚ úplne iné pravidlá. Oficiálna „zmluva o pôžičke“ (dokument ST-5304-2026-INIT) obsahuje absolútnu, neprikrášlenú pravdu o tejto údajnej pôžičke v článku 20(j).

V byrokratickom žargóne EÚ to znie: „Pôžičky budú splatné až po tom, čo Rusko zaplatí Ukrajine vojnové reparácie.“

Takže ešte raz takto: „Splácanie“ je prísne viazané na platby prijaté od Ruska. Ak z Moskvy nebudú plynúť žiadne reparácie, ani cent sa nevráti do Bruselu zo 120 miliárd.

 „Pôžička“, ktorej splácanie je viazané na úplne nerealistické podmienky, má aj iný názov: Dar. Je to dar v hodnote miliardy eur, ktorý sa ľuďom predáva ako pôžička na zabránenie protestom.

Ešte bezohľadnejšie voči EÚ občanovi je to, že ohromujúcich 30 miliárd eur – celá tretina z deklarovanej sumy! – prúdi priamo do ukrajinského štátneho rozpočtu, okrem iného na financovanie miezd a dôchodkov ukrajinských štátnych zamestnancov.

Ide o výdavky na potreby kyjevskej vlády, ktoré by mali byť v skutočnosti kryté bežnými príjmami. EÚ si preto berie pôžičky na zabezpečenie platov a dôchodkov ukrajinských štátnych zamestnancov, zatiaľ čo úplne kašle napr.na rozsiahlu a rastúcu chudobou medzi staršími vlastným i ľuďmi a čoraz viac krajín EÚ zavádza účinné škrty prostredníctvom „dôchodkových reforiem“. Zvyšných 60 miliárd eur má smerovať do ukrajinskej armády.

Kyjev túto „pôžičku“ samozrejme dostane bezúročne. Ale pretože peniaze nerastú na stromoch, Európska komisia ich musí získať na finančných trhoch prostredníctvom dlhopisov EÚ. To znamená, že Brusel si – v rozpore s európskymi zmluvami – vytvára vlastný dlh, za ktorý sú zodpovedné členské štáty. 

A úroky z tejto gigantickej pôžičky platí EÚ. Inými slovami, daňoví poplatníci! 

Pri splatnosti od 3 do 30 rokov a úrokových sadzbách niekedy presahujúcich 4 percentá obrovské úrokové zaťaženie nafukuje 90-miliárdový balík na skutočné náklady okolo 120 miliárd eur. 

A keďže štáty zvyčajne refinancujú svoje dlhy iba novými pôžičkami alebo štátnymi dlhopismi, tieto dlhy s úrokmi a zloženým úrokom budú musieť byť splácané mnoho desaťročí.

To však zároveň stavia Európanov do pozície, v ktorej musia veriť na ruskú porážku, ako o nej fantazíruje napr. kanceár. To robí možnosť mierových rokovaní čoraz menej pravdepodobnou. Brusel totiž potrebuje víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom viac ako čokoľvek iné. 

Ak Kyjev kapituluje alebo ak dôjde k mierovým rokovaniam s kompenzáciou (ale bez reparácií), tak Európania na splácaní dlhu stratia. A zatiaľ to nevyzerá tak, že by Moskva v blízkej budúcnosti mávala bielou vlajkou.