202. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Povedzme si na tomto mieste aj to, že pôvod slova Vindobona je veľmi starý. A existuje niekoľko možností vysvetlenia jeho zrodu. Najpravdepodobnejšou tézou jeho vzniku je keltská verzia a keďže na tom území žili pred viac ako dve tisíc rokmi viaceré keltské kmene, tak možno takmer s istotou predpokladať, že názov Vindobona je keltského pôvodu.

Vindo je keltské meno a bon a či bona znamená osadu, takže to by znamenalo, že Vindobona bola Vindova osada. Ale slovo vindo znamená aj biely, a tak v keltskej reči mola byť Vindobona aj Biela osada.

V blízkosti Vindobony ležalo v časoch Rímskej ríše iné významné rímske mesto – Carnuntum - ktoré neskôr patrilo do Veľkomoravskej ríše.

V druhom storočí bolo Carnuntum správnym centrom rímskej provincie Panónia a rozkladalo sa na ploche desiatich štvorcových kilometrov.

Jeho názov poukazuje na nejaký súvis s Korutánskom (po staronemecky Karantanien, v súčasnosti Kärnten).

Carnuntum sa nachádzalo v blizkosti Dunaja a malo veľký vojenský význam, a to najmä v druhom a treťom storočí. V jeho blízkosti bol legionársky tábor.

Hranice Rímskej ríše, ktoré boli neďaleko od neho, boli neraz ohrozované výbojnými Markomanmi a Kvádmi a preto bola prítomnosť rímskych légií v Carnuntume veľmi dôležitá.

V dnešnej dobe patrí Carnuntum k tým miestam, kde boli urobené najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie archeologické vykopávky na území Rakúska.

Leží medzi obcami Bad Deutsch-Altenburg a Petronell-Carnuntum a je vzdialené len okolo 20 kilometrov od Bratislavy.

S masívnym príchodom Germánov stratilo toto rímske mesto svoj pôvodný význam až dovtedy, pokiaľ ho opäť neobsadili Frankovia, ktorí si rýchlo uvedomili jeho strategický význam, a tak upevnili svoju pozíciu v tomto geopriestore voči Slovanom.

# # # # # # # # # # # # # 

Už začiatkom siedmeho storočia sa predalpské slovanské kmene v Korutánsku zjednotili pod vedením schopného a vplyvného starešinu Valuča, svojho neskoršieho kniežaťa a veľmi pravdepodobne sa pokúšali spojiť so slovanskou „ríšou“ franského kupca Sama (k tomu však  treba dodať, že v podstate nešlo o ríšu, tak ako poznáme ríše zo stredoveku, ale len o akýsi voľný zväzok viacerých slovanských kmeňov na časti území Moravy, Slovenska a Rakúska – vznik okolo roku 623).

Územie Korutánska bolo veľmi nepokojným a nebezpečným územím a Valuč a jeho bojovníci sa neraz dostali do vojnových konfliktov s Avarmi, Langobardami, Frankami a či Bavormi.

Už krátko po smrti Valuča sa malé slovinské kniežatstvo (tak ho nazývajú slovinskí historici) neudržalo a rozpadlo sa opäť na jednotlivé slovanské kmene.

# # # # # # # # # # # # # 

Ľudovít Nemec – muž nevysokej, ale mohutne pôsobiacej postavy – sa trochu nervózne prechádzal vo svojej veľkej komnate vo svojom rezidenčnom hrade v meste Rezne na Dunaji.

Bolo skoré ráno  a nad riekou sa už dvíhalo Slnko, aby ožiarilo nový prebúdzajúci sa deň. Miestnosť, kde sa kráľ nachádzal, bola jeho najobľubenejšou na hrade a dal ju zariadiť presne v štýle svojho starého otca, Karola Veľkého, ktorého veľmi obdivoval a ktorého chcel vo všetkom nasledovať.

Pokračovanie nasleduje