Expertka na antiku, medzinárodnými cenami ocenená klasická vedkyňa z Oxfordu, Dr. Daisy Dunn odhaľuje vo svojej publikácii sexuálny život žien v staroveku

Boli manželky v antike svojim manželom verné? Alebo sa odvážili aj na nedovolené sexuálne dobrodružstvá? Autorka Dunn skúmala sexuálne správanie žien v staroveku – a odhalila niekoľko pikantných prekvapení.

Promiskuitný sex, aféry a divoké fámy existovali už v staroveku, ako zistila filologička Daisy Dunn pri skúmaní milostného života šľachtičných v staroveku.

Okrem získania moci mohol sex viesť aj k smrti.

Dildá, sexuálna práca a všetky druhy zvrátených sexuálnych aktivít boli známe aj v antike:

V starovekom Ríme sa vraj veci v srdcových záležitostiach poriadne vyhrotili. Patricijka Clodia, vydatá šľachtičná, mala údajne desiatky afér – jednu z nich dokonca so svojím vlastným bratom, Publiom Clodiom Pulcherom, prominentným politikom Rímskej republiky. 

Aspoň tak to tvrdili jeho politickí oponenti, ako napríklad filozof a štátnik Marcus Tullius Cicero, ktorý  bol všade dobre známy aj ako vynikajúci rétorik.

Cicero v jednom zo svojich prejavov napísal, že Clodia „sa vrhá bezhlavo do najväčšej žiadostivosti, nielenže nehľadá samotu, tmu ani obvyklé zahalenie skazenosti, ale raduje sa pred zhromaždenými davmi a za bieleho dňa, oddávajúc sa najväčšej nehanebnosti.“

Clodiina krása, jej postavenie prominentnej členky slávnej rímskej rodiny Claudiovcov a jej údajne škandalózne správanie z nej urobili „it girl“ starovekého Ríma. Bežní ľudia dychtivo počúvali najnovšie klebety o promiskuitnom milostnom živote rímskych celebrít.

 Úloha žien a ich veľký význam v staroveku sú v dejinách často prehliadané.

Hoci existuje množstvo zdrojov od mužských autorov, ktorí informujú o Clodii a jej sexuálnych eskapádach, o Clodiiných vlastných názoroch na sexualitu nie je nič známe. Správy o údajne frivolnej patricijskej žene pochádzajú výlučne z pier mužov, ktorí sa snažili presadzovať svoje vlastné politické alebo osobné ciele.

„Úloha žien je často prehliadaná, nielen v sexualite, ale aj v iných historických kontextoch,“ hovorí Dr. Daisy Dunn, ocenená klasická vedkyňa a autorka. 

Vo svojej novej knihe „Chýbajúca niť“ o.i. píše: Nové dejiny starovekého sveta prostredníctvom žien, ktoré ich formovali“ tvoria nové dejiny starovekého sveta a kladú ženy do centra rozprávania.

„Čo robili ženy počas grécko-perzských vojen? Ako podporovali rozvoj ríše Alexandra Veľkého? Boli to  významné sily za trónom v ranej Rímskej ríši? Toto boli otázky, ktoré mi napadli,“ píše Dunn v predslove svojej knihy.

Daisy Dunn: „Ženy v staroveku sa zaujímali aj o sex pre potešenie a rozkoš, a to neraz aj mimo manželstva“

Jednou z tém, ktorú Dunn vo svojej knihe skúma, je sexualita: „Všeobecné vnímanie väčšiny žien v starovekom svete je, že mali sex iba v manželstve a predovšetkým pre plodenie detí. Je však zaujímavé, že existujú dôkazy o tom, že aj ženy sa zaujímali o sex pre potešenie,“ hovorí Dunn.

Na rekonštrukciu postojov žien k sexu v staroveku autorka použila širokú škálu zdrojov – od poézie starogréckej filozofky a poetky Sapfó až po etruské pohrebné sochy a hrobové predmety, ktoré vrhajú svetlo na nežnosť a otvorenosť vzťahov medzi mužmi a ženami v tomto období.

„Sapfó veľmi citlivo zdokumentovala emocionálne dôsledky sexuálnej žiadostivosti, od búšenia srdca až po iracionálnu žiarlivosť. Grécka tragédia tiež poskytuje dôkazy o tom, že prechod z panenstva do sexuálneho vzťahu mohol byť pre ženy emocionálne náročný,“ hovorí Dunn.

Etruské ženy mali v staroveku obzvlášť voľnosť prejavovať svoju sexualitu. Dôkazom toho sú maľby zobrazujúce ženy a mužov vykonávajúcich erotické akty. Etruskovia žili v strednom Taliansku a ich kultúra prekvitala od 8. do 3. storočia pred Kristom.

„Písomné zdroje, ktoré nie sú nestranné, tiež informujú o sexuálnom oslobodení etruských žien a ich tradícii ležať „pod perinou“ s mužmi pri večeri, čo v tom čase v Grécku nebolo bežné,“ hovorí Dunn. „V klasickom Grécku, najmä okolo 5. storočia pred Kristom, pre ženy prakticky neexistovalo sexuálne oslobodenie. 

Pokiaľ to samozrejme neboli sexuálne pracovníčky, ako napríklad pornae (prostitútky) alebo hetaerae (kurtizány).“

Od 4. storočia pred Kristom bola etruská kultúra postupne prekrývaná rímskou kultúrou, keďže Rím sa stal dominantnou mocnosťou v Taliansku a zničil Etruskov vojensky a ich zvyšky asimiloval.

Etruské mestá boli začlenené do rozširujúcej sa Rímskej ríše. Aj počas tohto obdobia prevratov a v nasledujúcich storočiach zohrávala sexualita v každodennom živote rímskych žien úlohu, ktorá presahovala rámec reprodukcie. 

V latinskej literatúre neskorej Rímskej republiky (133 pred n. l. až 27 pred n. l.) a ranej Rímskej ríše (27 pred n. l. až 284/285 n. l.) sú ženy spomínané a chválené ako príležitostné milenky alebo dlhodobo vydžiavané milenky vplyvných mužov.

„Napríklad básnici Catullus a Ovídius sa opisujú ako sexuálne posadnutí ženami. Dali voľný priechod svojej fantázii, takže ich básne nemôžeme vždy považovať za dôkaz skutočného života. 

Tieto diela nám však pripomínajú, že sexuálna láska bola aj vtedy významným fenoménom vtedajšej doby. Aféry medzi aristokratickými rímskymi ženami a mužmi boli celkom bežné,“ hovorí Dunn.

Sex preto však mohol byť aj nebezpečný. Prostredníctvom afér alebo sexuálnej práce mohli ženy v staroveku získať aj moc. 

Niektoré prostitútky veľmi zbohatli a kúpili si vlastné nehnuteľnosti. „Jedna kurtizána z Egypta menom Doricha dokonca zbohatla tak, že sa preslávila aj mimo Egypta. Hovorilo sa, že financovala výstavbu pyramídy,“ hovorí Dunn.

Zároveň ale bola rozšírená viera, že sex a s ním spojená strata panenstva môžu ženám ublížiť. „Sapfó vo svojich básňach clivo nariekala nad tým, že panenstvo, akonáhle sa raz stratí, sa už nikdy nedá získať späť,“ hovorí Dunn.

Daisy Dunn vidí aj paralely medzi sexuálnymi postojmi žien v staroveku a v súčasnosti.

Tvrdí, že rovnaká škála názorov, akú sme našli v minulosti, existuje aj dnes. Sex mohol byť niečím, čo sa oslavovalo, ale aj niečím, čo sa oplakávalo. A mohol byť nebezpečný, pretože choroby sa dali ľahko prenášať a pôrody bol často smrteľné.

Vo svojej analýze žien v staroveku Daisy Dunn ukazuje, že ich prístup k sexualite bol mnohostranný a komplexný, formovaný mocou, túžbou, spoločenským postavením a prevládajúcimi normami. 

Tieto faktory významne ovplyvnili to, ako ženy mohli aktívne a autonómne formovať svoju sexualitu – téma, ktorá je dodnes veľmi aktuálna, ako podotýka Dunn.

Je to téma, ktorá je prastará a napriek tomu  v každej epocha aj nová a či „nanovo sa objavujúca“.....

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Etruskológii som sa podrobne venoval a tu je link k jednému z mojich článkov o Etruskoch:   

/www.roman-bednar.com/news/cerveteri-najimpozantnejsia-a-najzachovalejsia-nekropola-zahadnych-etruskov/