Európski lídri nás čoraz viac usmerňujú k tretej svetovej vojne a otvorene nás na na ňu pripravujú. Európa kráča do priepasti s takpovediac doširoka otvorenými očami, ale ako by ju vôbec nevidela !

 Ak nepríde k absolútnej moci AfD, tak reálne hrozí, že EÚ skončí na smetisku dejín! Zatiaľ čo sa ekonomika rúti do záhuby, obyvateľstvo čoraz hlasnejšie odmieta vojnu a mladí ľudia masovo utekajú preč, tak nevolení byrokrati v Bruseli spolu s národnými politikmi systematicky stupňujú konflikt s Ruskom !!

Analytik cyklov  Američan Martin Armstrong to vystihol presne: títo lídri v Európe sú odhodlaní vyvolať tretiu svetovú vojnu – nie preto, aby chránili svojich občanov (veď len blázon uverí, že vojna proti Rusku ho pred niečim zachráni – mnohí Nemci hovoria: „Radšej budem pod Ruskom, ako ním zabitý pod zemou, a to vo vojne, ktorú nechcem“ !!!!), ale aby zachránili vlastnú moc a rozpadajúci sa aparát EÚ.

Vo svojom príspevku z 12. októbra 2026 Armstrong jednoznačne píše:

„Európa sa NIKDY nebude môcť vyhnúť vojne, kým konečne nezačne tým, že odstráni Kaju Kallas z jej funkcie – funkcie, do ktorej ju ľudia priamo nezvolili a ktorú ona teraz využíva na to, aby sa postavila proti akejkoľvek mierovej dohode s Ruskom.“

Kallas, estónska politička pôsobiaca na poste šéfky zahraničnej politiky EÚ, bola nominovaná a vymenovaná Európskou radou – ľudia ju nezvolili. Napriek tomu označuje Putina za diktátora, zatiaľ čo ona sama a Zelenskyj sú podľa nej bezchybní. Neustále volá po nových sankciách, hoci neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by takéto opatrenia niekedy fungovali. Armstrong to vníma ako osobnú vendetu, podobnú postoju Victorie Nuland v súvislosti s Ukrajinou a ďalších neokonzervatívcov: Ide o nenávisť voči Rusku – živenú rodinnou históriou –, ktorá má prednosť pred akoukoľvek racionálnou politikou. S ľuďmi, ako sú oni, je mier nemožný.

Klamstvá o brexite v Spojenom kráľovstve

Západní politici zároveň klamú vlastnému obyvateľstvu. Britský premiér tvrdí, že k brexitu prišlol výlučne v dôsledku ruského zasahovania a že nemecká strana AfD je financovaná Ruskom.

Armstrong poukazuje na to, že ide o odvádzaciu taktiku: ľudia sa búria pre zlyhanú migračnú politiku, ekonomický rozvrat a absurdnú vojnovú rétoriku – nie kvôli nejakým ruským agentom.

„Elity“, dosadené Svetovým ekonomickým fórom (WEF) a mimovládnymi organizáciami podporovanými miliardármi, jednoducho odmietajú priznať vlastné zlyhania. V príspevku na sieti X z 11. októbra 2026 Armstrong zhŕňa náladu priamo v teréne:

„Európa čelí ekonomickému kolapsu a tamojší ľudia sa začínajú obracať proti vojne. Hovorím s ľuďmi v Nemecku a mnohí z nich jednoducho odchádzajú – berú nohy na plecia. Hovoria mi, že vojnu už cítiť vo vzduchu. Spojené kráľovstvo sa dokonca pripravuje na zavedenie brannej povinnosti.

To všetko slúži len na udržanie pracovných miest v Bruseli. O nič iné tu nejde. Nie je to v prospech ľudí, ani v záujme ničoho iného.

Prípravy na brannú povinnosť vo Veľkej Británii a otvorená vojnová rétorika slúžia výlučne na zachovanie bruselskej byrokracie a pracovných miest politickej kasty.“

Úloha EÚ

Tento vzorec je dobre známy a pretrváva počas celej nedávnej histórie EÚ. Armstrong už roky varuje, že Brusel potrebuje vojnu, aby odviedol pozornosť od dlhovej krízy, hospodárskeho úpadku a straty dôvery verejnosti.

EÚ bola zámerne štruktúrovaná tak, aby ľudia nemali žiadny priamy vplyv na zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Osoby, ako napríklad Kallas či Ursula von der Leyen, určujú smerovanie, zatiaľ čo národné parlamenty sú degradované do úlohy obyčajných štatistov.

Vzostup strany AfD v Nemecku – a podobných hnutí v Taliansku či inde – nie je vnímaný ako prejav demokratickej vôle, ale je znevažovaný ako „ruské zasahovanie“ – čo je klasická odvádzacia taktika.

Európa sa NIKDY nevyhne vojne, kým nezačne odstraňovať jednotlivcov, ako je Kaja Kallas – ktorú ľudia priamo nezvolili do funkcie v EÚ, ktorú ona teraz využíva na blokovanie akejkoľvek potenciálnej mierovej zmluvy.

Armstrong zachádza ešte ďalej: Kallas a jej podobní by radšej zničili ruský štát a obetovali milióny životov, než by sa vzdali svojej osobnej nenávisti. Sú ochotní odpustiť Nemcom národný socializmus – s odôvodnením, že ich vlastné rodinné histórie sú „zložitejšie“ – no ich pomstychtivosť voči Rusku nepozná hraníc. Zároveň tie isté kruhy oslavujú Zelenskeho – ktorého Armstrong opakovane označil za „vojnového štváča“ vybraného neokonzervatívcami a za človeka, ktorý ženie ekonomiku svojej krajiny ku kolapsu a zrádza svoj vlastný národ.

Európe zostáva už len jedna šanca: politická reforma a odstránenie týchto nevolených zástancov tvrdej línie. Tak ako sa Amerika musí zbaviť svojich neokonzervatívcov, aj Európa potrebuje očistu elít – či už v Bruseli alebo na národnej úrovni – ktoré sú odhodlané doviesť kontinent do tretej svetovej vojny.

Armstrongove počítačové modely a jeho priame rozhovory s ľuďmi v teréne ukazujú ten istý obraz: bežné obyvateľstvo vojnu nechce. Elity ju však chcú – pretože predstavuje ich poslednú nádej, ako oddialiť kolaps EÚ a stratu vlastnej moci.

Podľa Armstronga nie je EÚ demokratickým mierovým projektom, ale skôr nedemokratickým nástrojom moci, ktorý narúša národnú suverenitu, ničí ekonomiky a teraz potrebuje vojnu, aby zabránila vlastnému rozpadu. 

Jediným riešením je podľa neho politická reforma – vrátenie moci ľudu a odstránenie nevolených zástancov tvrdej línie.