Európa sa prudko a nezadržateľne mení. Islamská mládež preberá moc a pôvodné obyvateľstvo sa tomu len prizerá! A z tejto mládeže budú veľmi rýchlo dospelí a moc si upevnia!

V dôsledku prebiehajúcej imigrácie a výrazne vyššej pôrodnosti v moslimských rodinách je mládež v mnohých veľkých mestách už teraz ovládaná islamom. 

Ako dlho vydržia tzv. liberálne demokracie ako Francúzsko, Anglicko, Nemecko, Španielsko, Rakúsko a ďalšie tomuto tlaku odolávať? 

Určite už nie dlho – aj preto, lebo niekde už ani teraz neodolávajú.

Moc v spoločnosti nie je vždy určená celkovým počtom voličov. Vzniká tam, kde sú kontrolované ulice a verejné priestranstvá. To je v súčasnosti evidentné napr. vo Viedni, Berlíne, Frankfurte a inde. 

Na základných a stredných školách vo Viedni tvoria deti islamského vierovyznania už 41,2 percenta, čo je zďaleka najväčšia náboženská skupina. Vyplýva to z oficiálneho prieskumu viedenskej mestskej radkyne pre školstvo Bettiny Emmerling. Pred rokom to bolo 39,4 percenta.

Tieto deti dosiahnu dospelosť už o niekoľko rokov. Väčšina mladých mužov v mnohých okresoch potom bude moslimská. Svojou prítomnosťou, paralelnými štruktúrami a kultúrnou dominanciou preberajú moc v uliciach. Táto moc v uliciach skôr ako neskôr prenikne do inštitúcií. Polícia a armáda sa regrutujú z bežnej populácie.

Keď je významná časť mladšej generácie ovplyvnená moslimskou kultúrou a zastáva určité názory, mení sa aj štátny aparát. Okrem toho sa oficiálna väčšina starších ľudí s každým volebným cyklom zmenšuje.

Vzniká nová realita. Zostanú potom naše krajiny tzv. slobodnými, liberálnymi demokraciami, kde sú si všetky náboženstvá rovné, ženy majú rovnaké práva a prevláda mier a prosperita?

Odpoveď spočíva v postojoch, ktoré zastávajú samotní moslimovia na Západe.

Nedávna štúdia IFOP z Francúzska ukazuje, že 57 percent mladých moslimov vo veku od 15 do 24 rokov považuje právo šaría za nadradené francúzskemu právu. 38 percent otvorene sympatizuje s islamistickými hnutiami, čo je dvakrát toľko ako v roku 1998. V Nemecku dospela k rovnakému záveru štúdia Univerzity v Münsteri.

Viac ako milión moslimov prejavuje emocionálnu zraniteľnosť voči islamskej radikalizácii. Homosexualita je z morálnych dôvodov všeobecne odsudzovaná, práva žien zostávajú tradične obmedzované a kritika islamu nie je akceptovaná.

Islam nie je náboženstvom len osobnej zbožnosti. Je to predovšetkým komplexná ideológia absolútnej dominancie. Inými slovami je to totálna diktatúra zideologizovanej relígie !!!

Všade, kde sa moslimovia stanú väčšinou, táto ideológia získava politickú dominanciu. História to ukazuje bez výnimky.

Až do 70. rokov 20. storočia bol Libanon relatívne liberálnou, prevažne kresťanskou krajinou s prosperujúcou ekonomikou a sekulárnou ústavou. Vyššia pôrodnosť a imigrácia moslimov narušili demografickú rovnováhu. Nasledovala občianska vojna v rokoch 1975 až 1990 a dominancia islamistického Hizballáhu.

Hospodársky kolaps, korupcia a každodenné násilie sú dôsledkami islamizácie. Od Sýrie po Irán, Pakistan, Afganistan, Egypt a inde:

Všade, kde sa moslimovia stanú väčšinou, náboženská identita získava politickú dominanciu, sprevádzanú prenasledovaním a zbavovaním volebného práva menšín a žien. Neexistuje ani jedna prevažne moslimská krajina, ktorá by zostala stabilnou, sekulárnou, liberálnou demokraciou s úplnou rovnosťou žien a všetkých náboženstiev.

Otázkou už nie je, či Francúzsko, Anglicko alebo Rakúsko budú nasledovať príklad Libanonu alebo Sýrie.

Už to totiž robia, len o niečo pomalšie. Nie preto, že by všetci moslimovia boli násilní. Ale značná časť z nich nechce sekulárnu spoločnosť, ale skôr islamské normy v každodennom živote, v školách a v systéme spravodlivosti.

Paralelné spoločnosti vo francúzskych predmestiach alebo problémových švédskych štvrtiach sú prvými znakmi. Práva žien sa narúšajú tam, kde sa vyžaduje povinné nosenie šatiek alebo rodová segregácia. Náboženská rovnosť mizne hneď, ako sa zavedú zákony o rúhaní alebo rady šaríe. Vnútorný mier sa rúca hneď, ako sa nemoslimovia začnú považovať za menejcenných občanov druhej kategórie a sa s nimi aj tak zaobchádza – ako napr. s kresťanmi v Pakistane.

Demografické hodiny už tikajú veľmi hlasno. Stojíme pred voľbou (ozaj, a máme ju vôbec ešte?). Buď zastavíme demografický posun prostredníctvom konzistentnej migračnej a remigračnej politiky, alebo prijmeme libanonskú transformáciu. Dejiny Blízkeho východu nás učia, že akonáhle sa to stane, niet cesty späť.