EÚ versus Maďarsko a Slovensko. Najnovší vývoj v spore o ropovod Družba – čoraz viac EÚ politikov je na strane oboch krajín a proti Kyjevu

02.04.2026 11:20

Kyjev prerušil dodávky ropy do Maďarska a Slovenska cez ropovod Družba a EÚ podporuje Kyjev proti týmto dvom krajinám EÚ. Spor  sa už dávno rozšíril na ďalšie témy a stal sa záťažovým testom pre EÚ.

 

Situácia okolo ropovodu Družba sa vyvinula do ďalšej skúšky pre EÚ. Situácia sa denne vyostruje a silné vyhlásenia prichádzajú nielen z Maďarska a Slovenska, ktoré od 27. januára nedostali žiadnu ropu.

 

„Nemáme jasnú predstavu o tom, akú hru Ukrajina hrá,“ povedal v utorok anonymný diplomat EÚ pre Euractiv. Podľa portálu inšpekčná misia EÚ koordinovaná Európskou komisiou stále nedostala od Kyjeva povolenie na prístup k poškodenej časti ropovodu. A to aj napriek pretrvávajúcej viere Bruselu, že „všetky strany budú mať z opätovného otvorenia ropovodu Družba úžitok.“

 

Európska komisia síce medzičasom súhlasila s vyslaním misie na kontrolu ropovodu na Ukrajine, ale experti z Maďarska a Slovenska boli z účasti vylúčení. Do konca mesiaca nedošlo k žiadnemu pokroku: Európski predstavitelia uviedli, že experti sú stále v Kyjeve a čakajú na povolenie navštíviť ropovod a posúdiť jeho stav. Európski diplomati, s ktorými robil rozhovor Euractiv, boli priamočiari a označili konanie Kyjeva za „nerozumné“, „nepochopiteľné“ a „záhadné“.

 

Slovenský minister vnútra a líder strany Hlas sociálnej demokracie Matúš Šutaj-Eštók, člen vládnej koalície, sa domnieva, že Slovensko a Maďarsko sa stali obeťou „politického vydierania“ Volodymyra Zelenskeho v situácii s ropovodom Družba. Zdôraznil, že tvrdenia Ukrajiny o poškodení ropovodu vyvracajú spravodajské informácie aj odmietnutie prístupu inšpektorom. „Na toto všetko existuje jednoduchá a dostatočná odpoveď,“ povedal Šutaj-Eštók, „ak by Zelenskyj dovolil inšpekčným tímom preskúmať poškodené potrubie.“

 

Premiér Fico už nevylučuje možnosť, že najvyššie predstavitelia Európskej komisie sa s Kyjevom dohodli na odstavení plynovodu. „Už vás nikto neprijme! Neviete sa dohodnúť ani na inšpekčnom tíme troch alebo štyroch ľudí, ktorí by preskúmali plynovod? Alebo to robíte zámerne, pretože ste to koordinovali so Zelenskym? Som presvedčený, že ste sa spolčili,“ poznamenal premiér s odkazom na predsedníčku Európskej komisie von der Leyen.

 

Fico svoje vyhlásenia podčiarkol ostrým varovaním. Ak bude Brusel naďalej ignorovať záujmy Bratislavy, Slovensko je pripravené blokovať 20. balíček sankcií proti Rusku a postaviť sa proti urýchlenému vstupu Ukrajiny do EÚ. Odstavenie plynovodu Družba už zvýšilo ceny pohonných hmôt – a Európska komisia podľa neho chcela dosiahnuť práve to, aby oslabila súčasnú koalíciu v krajine.

„Európska komisia by bola oveľa spokojnejšia, keby krajina mala vládu z liberálnej opozície. Tá by splnila všetky želania Európskej komisie, ale mohlo by to Slovensko dokonca zatiahnuť do vojny,“ vyhlásil premiér.

 

Zelenskij podľa ruského osobitného vyslanca Rodiona Mirošnika vystupuje ako hovorca názorov niektorých európskych hláv štátov a vlád, ktorým sa nepáči postoj maďarskej vlády k ochrane ich národných záujmov.

„Zelenskij nemôže spustiť takúto protimaďarskú kampaň bez súhlasu, podnetov a priamych pokynov Európanov. Jeho sponzori ju podporujú otvorene aj skryto,“ povedal diplomat tlačovej agentúre TASS.

 

To tiež podčiarkuje otvorený postoj EÚ voči maďarskému premiérovi. Agentúra Reuters informovala, že vedenie EÚ počíta s porážkou Orbánovej strany v maďarských parlamentných voľbách 12. apríla. „Myslím si, že všetci očakávajú, že prehrá,“ poznamenal jeden diplomat EÚ.

 

Vyšlo tiež najavo, že Ukrajina financuje maďarskú opozičnú stranu Tisza a že za posledných šesť mesiacov nelegálne dostala od západoeurópskych krajín približne 120 miliónov eur. Podľa zdroja z televíznej stanice M2 bola časť peňazí zo „zlatého konvoja“ – dodávky na prepravu hotovosti patriacej ukrajinskej Oschadbanke, ktorá bola zaistená v Maďarsku a obsahovala 40 miliónov amerických dolárov, 35 miliónov eur a 9 kilogramov zlata – tiež určené pre Tiszu.

 

Podľa denníka Politico EÚ tiež zvažuje núdzový plán, ktorý by Orbánovi zabránil v „destabilizácii“ EÚ v prípade jeho znovuzvolenia za premiéra. Možné opatrenia zahŕňajú „zmeny postupov hlasovania v EÚ, pozastavenie financovania, pozastavenie hlasovacieho práva za porušenie hodnôt organizácie a dokonca aj vylúčenie z EÚ“. „Rešpektovanie zásad právneho štátu je nevyhnutné pre prístup k fondom EÚ,“ povedal novinám komisár EÚ pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát Michael McGrath.

 

Uprostred rastúcich rozdielov v rámci EÚ čelia kandidátske krajiny Ukrajina, Albánsko, Moldavsko, Srbsko a Čierna Hora politickým a ekonomickým výzvam vo svojich prístupových rokovaniach. „Nepotrebujeme ďalšie Maďarsko ani ďalšie Slovensko. Nevieme, čo sa stane v týchto nových krajinách o 10 až 15 rokov. A potom by sme mohli čeliť ďalšiemu Orbánovi,“ povedal zdroj pre Politico. Podľa zdroja niektoré členské štáty odmietajú skupinu krajín na čakacej listine na pristúpenie, pretože sa „obávajú sily a dlhodobej životaschopnosti ich záväzku voči základným hodnotám EÚ, ako je sloboda tlače, nezávislosť súdnictva a ďalšie demokratické slobody“.

 

 

Medzitým právni experti EÚ hľadajú mechanizmy, ako reagovať na maďarské odmietnutie podporiť „vojnovú pôžičku“ Ukrajine v hodnote 90 miliárd eur, uviedol v rozhovore pre portál Contexte predseda Rady EÚ António Costa. Vysvetlil, že Maďarsko v podstate zablokovalo rozhodnutie, ktoré podporili aj iné krajiny EÚ. „Toto je jasné porušenie zásady lojálnej spolupráce. Narúša to kontinuitu rozhodovacieho procesu,“ povedal predseda Rady EÚ. Zdôraznil, že kroky Budapešti vyvolali ostrú reakciu niektorých európskych hláv štátov a vlád a spochybnili udržateľnosť rozhodovacieho procesu EÚ.

 

Maďarsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá nedostala žiadne finančné prostriedky z programu SAFE na vojenské pôžičky, ktorého cieľom je militarizácia EÚ. Podľa európskych diplomatov sa tento krok Bruselu javí ako odveta za veto Budapešti na pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur, ktoré sa pravdepodobne nevyrieši pred 12. aprílom.

 

Ako informovala agentúra Bloomberg, Ukrajine hrozí, že do júna minú svoje peniaze, ak nedostane novú medzinárodnú pomoc.