EÚ sa aj tu môže od Ruska len učiť: Prečo koexistencia kresťanov, moslimov a iných náboženstiev v Rusku funguje relatívne hladko? A prečo moslimovia neznásilňujú Rusky? V EÚ sa denne stáva, že znásilňujú Európanky! Čo sa v Rusku naučil H.-J.Deckert

19.09.2025 10:20

Koexistencia rôznych náboženstiev v Rusku funguje relatívne hladko, keďže pravoslávne kresťanstvo má historické korene a je tolerantné voči iným relígiám. Ale aj iné náboženstvá, ako napríklad islam, majú v krajine dlhú tradíciu a prítomnosť. Medzi dôležité faktory patrí tolerancia voči moslimským praktikám, podpora medzikultúrneho porozumenia prostredníctvom spoločných podujatí a prítomnosť početných etnických menšín, ktoré praktizujú islam ako svoje náboženstvo.

 

Historické a kultúrne faktory

 

Dlhá tradícia islamu:

Islam nie je v Rusku novým náboženstvom, ale rôzne národy krajiny ho praktizujú už stáročia.

 

Rozmanité obyvateľstvo

 

Rusko je multietnický štát a islam je náboženstvom mnohých etnických menšín vrátane Tatárov, ktorí predstavujú veľkú skupinu v rámci moslimskej populácie.

 

A dôležitá je optimálna integrácia moslimov do ruskej identity – niečo také je v Nemecku vylúčené, moslimovia odmietajú byť súčasťou nemeckej identity.

 

Moslimovia v Rusku sú hrdí byť aj Rusmi – Rusov vysoko obdivujú a uznávajú a plne sa k nim hlásia, k ich kutúre, k ich národným tradíciám, milujú ruské piesne a obdivujú aj ruskú religiozitu  a silu a mystiku ruskej pravoslávnej cirkvi! A ruské ženy rešpektujú  moslimovia práve tak ako aj moslimské svoje ženy!

 

Nič z toho EÚ vo vzťahu k moslimom a ich integrácii nedokázala urobiť.

 

A ešte niečo, čo žiadny moslim v Rusku by nikdy nepovedal o ruskej žene, a čo hovoria mnohí mladí migranti v Nemecku:

 

Nemky predsa chcú, aby sme ich sexuálne obťažovali a znásilňovali – páči sa im to, lebo nemeckí muži nestoja za nič!

 

Kultúrna rozmanitosť Ruska zahŕňa aj moslimské tradície, vďaka čomu je islam súčasťou ruskej identity.

 

 

Tolerancia a vzájomné porozumenie

 

Náboženská sloboda:

Hoci je pravoslávne kresťanstvo najväčším náboženstvom, existuje relatívne vysoká úroveň tolerancie voči iným vierovyznaniam. Moslimovia môžu slobodne praktizovať svoje praktiky, ako napríklad pôst, a existujú miesta, kde je to možné.

 

Medzikultúrny dialóg:

Spoločné podujatia medzi moslimami a nemoslimami prispievajú k podpore vzájomného porozumenia a posilňovaniu mierového spolužitia.

 

Politické a vládne aspekty

 

Efektína a účinná podpora integrácie:

Ruská politika vo všeobecnosti podporuje integráciu a spolužitie rôznych náboženských komunít.

 

Vyvážené vzťahy:

Štát presadzuje politiku relatívnej rovnováhy, ktorá umožňuje rôznym náboženským skupinám zachovať si svoje tradície a žiť v harmónii.

 

A na záver ešte niečo, azda v tomto smere najdôležitejšie:

 

Rusi majú srdce i dušu, a to v tom najdôležitejšom ľuskom aspekte, vedia sa voči nerusom naplno otvoriť a ich ľudsky prijať a živo sa o nich zaujímať – to Nemcom, až na malé výnimky, absolútne chýba.

 

Viem to už od pradávna a potvrdili mi to aj viacerí nemeckí žurnalisti, ktorí boli v Nemecku, čo len tri dni a samozrejme ešte viac tí, ktorí tam pracovali ako nemeckí korešpodenti viac rokov.

 

Za všetkých spomeniem jedného, môjho skvelého priateľa, Hansa-Joachima Deckerta, ktorý bol v Moskve niekoľko rokov ako zahraničný korešpondent pre viaceré renomované noviny.

 

Naučil sa perfektne rusky, jeho manželka bola Ruska z Moskvy.  Vždy, keď sme sa stretli a prišla reč na Rusov, tak bol plný chválospevov na svojich ruských priateľov i na svoju ruskú rodinu. Presťahoval sa aj s Ljudmilou do Viedne a hovoril, že aspoň sú bližšie k Rusku a okrem toho, že Nemci mu už idú na nervy a Rakúšania, že mu viac pripomínajú Rusov a Slováci tiež.

 

Aj k tým  mal blízko – zobral som ho na Slovensko viackrát na dlhšie Pressereisen a potom sme tam robili rozhovory s politikmi, primátormi, prezidentmi (ako s Gašparovičom, či Schusterom,…), generálnymi riaditeľmi firiem (napr. Matador, Rona, Agrokomplex, atď), ukazoval som mu krásy Slovenska a on potom písal články a reportáže do nemeckých a rakúskych médií.