EÚ poskytla 650 miliárd na takzvanú korona pomoc, ale bez akejkoľvek transparentnosti, kam konkrétne a ku komu išli tieto miliardy!

Z fondu EÚ na obnovu  škôd spôsobených koronavírusom prúdili stovky miliárd eur – ale kde sú tie peniaze?

Zatiaľ čo Brusel opäť len demonštruje svoju aroganciu moci aj v tomto prípade absolútnym nedostatkom transparentnosti, tak najúbohejší v Európe trpia rastúcou chudobou.

Neuveriteľný škandál, ktorý je tak typickým pre arogantné kroky Európskej ľudovej strany (EPP).

V dôsledku „pandémie“ koronavírusu Európska únia spustila fond na obnovu NextGenerationEU, balík ekonomických stimulov v hodnote 750 miliárd EUR, ktorý má zmierniť hospodárske a sociálne dôsledky krízy.

Z toho bolo podľa Európskeho dvora audítorov vyplatených 650 miliárd eur bez toho, aby bolo jasné, na čo presne boli použité.

Pri platbách neboli vôbec overené skutočné náklady a ani úspešnosť projektov.

Chýba transparentnosť a daňoví poplatníci – najmä v krajinách, ktoré sú čistými prispievateľmi, ako je Nemecko a Rakúsko – budú musieť znášať bremeno tohto dlhu až do roku 2058.

Medzitým sa chudoba v Európe stupňuje bez toho, aby fond priniesol nejaké viditeľné zlepšenia pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Vždy išlo o prerozdeľovanie na úkor tých najchudobnejších.

Hoci bol spoločný dlh pri zakladaní Únie výslovne zakázaný, hlavy európskych štátov schválili tento obludný balík v Rade EÚ 21. júla 2020!

Pritom je suma 750 miliárd eur úplne zavádzajúca, pretože rozhodnutie je založené na cenách z roku 2018 – očistené o infláciu, čo dnes zodpovedá až 975 miliardám eur, čo je takmer jeden bilión Eur!

Korona „pandémia“ prehĺbila sociálnu nerovnosť v Európe ešte viac a chudoba dosahuje už veľmi znepokojivú úroveň.

Podľa Eurostatu žilo v roku 2023 približne 95,3 milióna ľudí v EÚ (21,6 % populácie) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Patria sem ľudia, ktorí zarábajú menej ako 60 % národného mediánu príjmu, trpia vážnym materiálnym nedostatkom alebo žijú v domácnostiach s nízkou účasťou pracovnej sily.

Postihnutá je najmä južná Európa, východná Európa a zraniteľné skupiny, ako sú  ženy, ktoré vychovávajú deti bez muža, nezamestnaní, starí, osamelo žijúci jedinci, a sociálne slabé vrstvy.

V Bulharsku bola miera rizika chudoby 32,2 % a v Rumunsku 34,5 %. Dokonca aj v bohatších krajinách ako Nemecko (20,9 %) a Rakúsko (17,7 %) sa chudoba zvýšila.

Korona kríza tieto čísla ešte zhoršila. Nezamestnanosť, rastúce životné náklady a obmedzený prístup k sociálnym službám zasiahli najmä tých najchudobnejších.

Ale namiesto poskytovania cielenej pomoci týmto skupinám prúdili miliardy eurofondov do projektov, ktorých prínos zostáva nejasný a či utajený.

Pre mnohých Európanov je pocit zúfalstva hmatateľný:

Zatiaľ čo EÚ čoraz viac miliárd  nezmyselne dáva na zbrane a zbrojárskym koncernom, tak cynicky a neľudsky necháva tieto vrstvy občanov zúfalo bojovať o svoje každodenné prežitie.