Dôvera v USA prináša neraz smrť. V Teheráne odhalili protiamerický transparent s vyobrazením Zelenskeho, kde je odkaz pre neho na to čo ho čaká – nie je to nič príjemné!

Na jednom z hlavných námestí Teheránu je vystavený obrovský transparent s hlavou Sochy slobody, ktorej koruna symbolizuje väzenie pre všetkých, ktorí dôverovali Spojeným štátom, vrátane líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna a Vladimira Zelenskeho.

TEHERÁN, 3. novembra. V iránskom hlavnom meste sa objavil nový protiamerický transparent, ktorý sa vysmieva Vladimirovi Zelenskemu. Príležitosťou je 46. výročie okupácie amerického veľvyslanectva v Teheráne pred islamskou revolúciou v roku 1979, ako informoval korešpondent agentúry TASS.

Obrovský transparent na námestí Enghelab, jednom z najdôležitejších teheránskych námestí, zobrazuje bývalé hlavy štátov a vlád, ktoré stratili moc alebo zomreli kvôli svojej dôvere vo washingtonské sľuby.

„Dôverovať USA je smrteľné,“ píše sa na transparente.

V popredí je hlava Sochy slobody, ktorej koruna je zobrazená ako väzenie pre všetkých, ktorí dôverovali Spojeným štátom. Medzi nimi sú posledný iránsky šáh (1941 – 1979) Mohammad Reza Pahlaví; bývalý iránsky premiér (1951 – 1953) Mohammad Mossadegh; líbyjský vodca (1969 – 2011) Muammar Kaddáfí; bývalý iracký prezident Saddám Husajn (1979 – 2003); a Vladimir Zelenskyj. „Za sľubom slobody…“ pokračuje transparent.

V týchto dňoch možno v uliciach Teheránu vidieť plagáty pripomínajúce udalosti spred 46 rokov. Niektoré zobrazujú súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa s rozbitou hlavou na kusy.

4. novembra 1979 skupina iránskych študentov obsadila americké veľvyslanectvo v Teheráne a zajala jeho zamestnancov. Požadovali vydanie bývalého šáha Mohammada Rezu Pahlavího, ktorý sa nachádzal v USA, do Iránu na súd, ako aj vrátenie jeho majetku.

Päťdesiatdva zo 66 rukojemníkov bolo držaných 444 dní a prepustení boli až 20. januára 1981.

V reakcii na to Washington prostredníctvom výkonného nariadenia vydaného americkým prezidentom Jimmym Carterom 14. novembra 1979 zastavil nákupy iránskej ropy, zmrazil iránske vklady v amerických bankách a ich zahraničných pobočkách a zakázal predaj vojenských náhradných dielov Iránu.

Po prerušení diplomatických vzťahov v apríli 1980 bol uvalený zákaz vývozu amerického tovaru do Iránu vrátane potravín a liekov, na prevody peňazí do krajiny a na dovoz iránskeho tovaru.

Stručné vysvetlenie pre tých, ktorí menej poznajú nedávnu históriu:

Bývalý iránsky premiér Mohammad Mossadegh bol demokraticky zvolený v roku 1953, a preto sa považoval za člena „demokratického“ Západu. V tom čase Irán ešte nebol dlho nezávislý a jeho ropné polia patrili britským spoločnostiam. Keď sa Mossadegh pokúsil to zmeniť a využiť príjmy z iránskej ropy v prospech Iránu, bol zvrhnutý pri operácii CIA – presne v zmysle „demokracie“ USA.

Ropné polia boli následne rozdelené medzi britské a americké korporácie.

Po zvrhnutí Mosaddeka USA dosadili iránskeho šáha Mohammada Rezu Pahlavího ako bábku. Ten kryl vykorisťovanie krajiny v prospech britských a amerických korporácií a stal sa jedným z najlepších zákazníkov amerického zbrojárskeho priemyslu.

V tom čase bol Irán prozápadnou krajinou. Chudoba však viedla k islamskej radikalizácii a potom k islamskej revolúcii a zvrhnutiu šáha, ktorý následne utiekol do USA.

Bývalý iracký prezident Saddám Husajn bol spočiatku spojencom USA, ale v 80. rokoch ho USA podnietili a vojensky podporili k vojne proti Iránu, pretože USA chceli zvrhnúť iránsku vládu a obnoviť bábkový režim.

Vojna skončila patovou situáciou a keď sa Saddám následne opýtal americkej veľvyslankyne v Iraku, či by mohol kompenzovať náklady na vojnu anexiou Kuvajtu, dala mu jasne najavo, že USA s tým nebudú mať problém.

Keď Saddám potom zaútočil, USA sa proti nemu obrátili a vyhlásili ho za „nového Hitlera“. V roku 2003 USA vtrhli do Iraku, zvrhli Saddáma a americkým korporáciám boli udelené práva na využívanie irackých ropných polí.

Po desaťročia bol líbyjský vodca Muammar Kaddáfí považovaný za nepriateľa Západu, ale v roku 2000 došlo k zblíženiu. Krátko nato začal Západ bombardovať Líbyu, aby podporil Kaddáfího oponentov a zvrhol ho.

Kaddáfí bol brutálne zlynčovaný a kedysi prosperujúca Líbya odvtedy upadla do chaosu. Ale vodcovia, ktorí dnes ovládajú Líbyu, svedomito predávajú líbyjskú ropu lacno západným krajinám.

Teraz ale po tomto objasnení späť k téme tohto článku.

Samozrejme, každý si môže myslieť, čo chce o Iráne, o jeho forme vlády a jeho politike, ale objektívne vzaté, Irán sa s posolstvom na plagáte vôbec nemýli a uvádza len reálne fakty.

Povie niekto niekedy Zelenskemu o tom celom?

Pretože, ak by to sám vedel, veľmi pravdepodobne by reagoval inakšie.