Dokonca už aj proamerický nemecký Mainstream sa zhrozene pýta: Je väčšou hrozbou pre Európu Vladimir Putin alebo Donald Trump? Je tu ale jedna nepríjemná otázka: Pýtal sa niekto voľakedy Grónčanov či chcú byť Dánskom???

12.01.2026 12:15

A z analyzujúceho článku mainstreamu je jasné, že ruský prezident to nebude, aj keď to ešte nie je celkom priamo uvedené!

 

Ešte donedávna by táto otázka znela absurdne, aspoň pre Európsku úniu. Na každom ministerskom stretnutí a každom summite EÚ v Bruseli sa spomínala len údajnáruská hrozba a „nezákonná agresívna vojna na Ukrajine“ bola vždy na vrchole programu.

 

Potom prišiel ale nezákonný americký vojenský prevrat vo Venezuele – a EÚ zrazu nevedela, čo má povedať. Počiatočné reakcie Bruselu sa vôbec nezmienili o útoku a ani porušení medzinárodného práva.

 

Politici EÚ tiež radšej nehovorili nič konkrétne o Trumpovi. Namiesto toho vyzvali „všetkých aktérov“, aby našli „mierové riešenie krízy“. Smiešne, naivné a politicky nekonečne úbohé.

 

Trump sa cítil len potvrdený v tom, čo hovorí a čo koná – Európa sa ho bojí a podvolí sa mu vo všetkom, čo bude chcieť.

Už sa dokonca ozývajú hlasy, že Trump sa s Putinom tajne dohodli:

„Vladimir, ty môžes v Ukrajine robiť čo chceš a ja budem zas v Európe robiť to isté.“

 

A tak po Trumpovom oznámení: „Prečo, do pekla, Grónsko stále patrí Dánsku?“ musí byť všetkým jasné, že najväčším ohrozovateľom Európy je v súčasnosti prezident USA Trump.

 

Trump chce „prevziať“ Grónsko a Európa je pobúrená. Ale, je tu aj jedno veľké ALE, a týka sa Európy!

Ale nezakrýva debata o medzinárodnom práve predovšetkým dvojitý meter európskych koloniálnych komunít?

 

A zatiaľ čo Európa môže Trumpa označiť za nezákonného uzurpátora, tak najnepríjemnejšia otázka zo všetkých zostáva nepoložená:

 

Prečo Grónsko vôbec patrí Dánsku? A kto sa pýtal Grónčanov, či aj sami chceli byť Dánskom?

 

História dánskej vlády nad Grónskom sa začala v roku 1721 misiou Nóra Hansa Egedeho. Nasledoval klasický kolonializmus Grónska:

 

Misionárska práca, ekonomické vykorisťovanie a kultúrny útlak. Inuitský jazyk Kalaallisut bol dočasne zakázaný a dánski úradníci považovali Grónčanov za príslušníkov inej „rasy“ a nevhodných pre dánsky „civilizačný“ projekt.

 

Až v roku 1953 Grónsko formálne stratilo svoj koloniálny status prostredníctvom dánskeho ústavného dodatku a bolo začlenené do Dánskeho kráľovstva ako (vraj) rovnocenná súčasť krajiny.

 

V Grónsku sa však o tomto rozhodnutí nekonalo žiadne nezávislé referendum !!!

 

Hoci Grónčania mali formálne právo voliť, ich hlasovacie lístky boli zahrnuté do celoštátneho dánskeho ústavného referenda – spolu s voličmi v samotnom Dánsku.

 

Grónske obyvateľstvo teda nebolo konzultované ako nezávislý politický subjekt ohľadom jeho dekolonizácie.

 

Z dnešného pohľadu medzinárodného práva to znamená, že Grónsko bolo dekolonizované bez toho, aby kolonizované obyvateľstvo mohlo rozhodnúť o forme a účele tohto procesu.

 

Pre mnohých Grónčanov sa formálna rovnosť po roku 1953 javila preto oveľa menej ako skutočná dekolonizácia a skôr ako pokračujúci („zjemnený“) kolonializmus.

Po desaťročia sa politické rozhodnutia vrátane veľkých infraštruktúrnych a modernizačných projektov prijímali prevažne v Kodani a často sa realizovali bez podstatnej miestnej účasti.

 

K tomu sa pridávalo diskriminačné kritérium miesta narodenia, ktoré najmä vo verejnom sektore znamenalo, že zamestnanci narodení v Dánsku dostávali vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky ako ich grónski kolegovia za porovnateľné pracovné miesta.

 

Tento systém bol postupne odstránený až koncom 80. rokov a efektívne zrušený bol až začiatkom 90. rokov, pričom jeho sociálne dôsledky pretrvávali oveľa dlhšie.

 

Mimochodom, už v roku 1946 americký prezident Truman ponúkol Dánsku 100 miliónov dolárov za Grónsko. Dánsko odmietlo. Trumpov návrh preto nie je v žiadnom prípade nový. Nové je, že ho mieni anektovať aj  použitím vojenskej sily!

 

Teraz v súvislosti s tým, ako si Dáni privlastnili Grónsko, musí ale byť dovolená aj otázka, prečo potom Brusel neuznáva hlasovanie v Donbase, kde tam žijúci etnickí Rusi v referende rozhodli, že Donbas bude súčasťou Ruskej federácie ?!!!