Dokonca nemecký pro-USA mainstream už tvrdí: Prezident Trump sa dostal do pasce Iránu

USA a Izrael prvé dni svojimi leteckými útokmi zasadili Iránu ťažké údery. Teraz sa však ukazuje, že pomer síl vo vojne na Blízkom východe sa mení.

Aspoň americký prezident nestratil optimizmus (alebo ho len predstiera). „Irán je na pokraji kapitulácie,“ vyhlásil Trump v stredu v konferenčnom hovore s hlavami štátov a vlád krajín G7. Trump pre spravodajský portál Axios povedal, že „eliminoval rakovinu, ktorá nás všetkých ohrozovala“.

Či je však jeho dôvera opodstatnená, sa zdá byť otázne vzhľadom na situáciu na Blízkom východe.

USA a Izrael útočia na Irán zo vzduchu už takmer dva týždne, ale po počiatočných úspechoch sa zdá, že sa situácia obracia.

Zatiaľ čo politické vedenie režimu je zdecimované, teraz nie je jasné, kto v Teheráne v skutočnosti vydáva rozkazy. Hoci sa hovorí, že veľká časť iránskych mobilných raketových odpaľovacích zariadení bola zničená, tak raketové a dronové útoky sa nekončia, ale sa stupňujú.

A zostávajúce sily režimu sa zdajú byť odhodlanejšie ako kedykoľvek predtým urobiť vojnu čo najnákladnejšou pre zvyšok sveta.

Nový iránsky líder sľubuje pomstu

Faktické uzavretie Hormuzského prielivu už teraz masívne zvyšuje ceny ropy, plynu, benzínu a nafty na celom svete. Iránske revolučné gardy opakovane útočia na nákladné lode a ropné tankery v prielive a opakovane sa terčom útokov stali aj výrobné zariadenia štátov Perzského zálivu.

Nový iránsky líder Mudžtába Chameneí – alebo ktokoľvek, kto napísal jeho prvé vyhlásenie – sľúbil pomstu a oznámil, že blokáda Hormuzského prielivu bude zachovaná. A ani USA, ani Izrael nemôžu režimu v tom zabrániť vojenskými prostriedkami.

Režim sa na súčasný vojnový scenár pripravuje už desaťročia. Vzhľadom na veľkosť Iránu a jeho hornatú topografiu by bolo prakticky nemožné dobyť každé miesto štartu a každú jednotku dronov v krajine. A pokiaľ toto nebezpečenstvo existuje, lodné spoločnosti nebudú posielať svoje ropné a plynové tankery do Perzského zálivu.

Americká armáda sa už nemôže jednoducho stiahnuť.

Nemeckí majitelia lodí už presadzujú vojenský sprievod pre medzinárodné obchodné lode plávajúce do Perzského zálivu. Americký minister financií Scott Bessent dokonca nedávno prišiel s myšlienkou „medzinárodnej koalície“ na ochranu lodí. Nemecká vláda však tento návrh už odmietla a samotné americké námorníctvo vyhlásilo, že v súčasnosti „jednoducho nie je pripravené na vykonávanie vojenských sprievodov.

Výpočet režimu, ktorý stojí za blokádou Hormuzského prielivu, je jednoduchý a účinný. Rastúce ceny energií vedú k masívnej medzinárodnej kritike USA a Izraela a americký prezident čelí aj rastúcemu domácemu tlaku. Ale aj keby koalícia dnes zastavila svoje útoky, pravdepodobne by to nebol koniec vojny.

Radikalizovaný zostatok režimu v Teheráne bude podľa všetkého pokračovať v ostreľovaní Perzského zálivu a Hormuzského prielivu. Americká armáda preto musí v regióne zostať už len preto, aby chránila svoje vojenské zariadenia.

Medzitým náklady na vojenskú operáciu denne rastú, a to nielen finančne. Len vo štvrtok USA stratili nad Irakom tankovacie lietadlo; pri nehode zahynulo všetkých šesť členov posádky. Morálka na palube lietadlovej lode USS Gerald R. Ford, ktorá je zodpovedná za obranu Izraela v Stredozemnom mori, je údajne nízka.

Loď je v nepretržitej prevádzke osem mesiacov a vojenskí experti poukazujú na to, že Ford a jej stíhačky mali byť v prístave už dávno kvôli nutným údržbárskym prácam.

USA nemôžu udržiavať svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe donekonečna. Je možné, že Trump stále dúfa v zmenu režimu v Teheráne. Zdá sa, že túto stratégiu sleduje aj Izrael, o čom svedčia cielené útoky na kontrolné stanovištia Revolučnej gardy a milície Basídž v Teheráne a ďalších častiach krajiny v posledných dňoch.

Či však tieto útoky na režim, ktorý sa stal ešte tvrdším, budú stačiť na spustenie revolúcie v krajine, zostáva úplne neisté a dosť nepravdepodobné.