Dnes to vie len málokto: Poslednou veľkou láskou Alberta Einsteina (zomrel pred 70. rokmi, 1955) bola od neho o 22 rokov mladšia, krásna Češka

Aj to je známe len málokomu, že geniálny fyzik vôbec nebol len vynikajúcim vedcom, ale že bol aj veľkým obdivovvateľom žien. Krásna knihovníčka z Prahy bola poslednou veľkou láskou Alberta Einsteina. Pre Johannu Fantovú, o 22 rokov mladšiu, sa fyzik dokonca stal umelcom.

Fyzik a nositeľ Nobelovej ceny sa často plavil s Johannou Fantovou po jazere Carnegie v Princetone v New Jersey. Písal pre ňu básne a kreslil jej malé karikatúry. Dokonca jej dovolil ostrihať mu jeho nespútané rozstrapatené biele vlasy. 

Johanna mu bola veľmi blízka. Nesmierne sa tešil z jej spoločnosti a z jej veľkej náklonosti, ktorú mu prejavovala. 

„Bola okrem iného aj jeho spojením so starým svetom,“ povedal pre Nemeckú tlačovú agentúru Gillett Griffin,ktorý bol posledným, do roku 2016 žijúcim priateľom Einsteina a Fantovej.

Skutočnosť, že Johanna opísala a zaznamenala svoje rozhovory a stretnutia s Einsteinom počas posledného roka a pol jeho života vo svojom denníku, bola prekvapením aj pre Griffina. Jej denníkový rukopis sa objavil až 23 rokov po jej smrti, náhodou. Pri hľadaní nepublikovaného materiálu o historických pároch narazil Griffin, kurátor Princetonskej univerzity na osobný spis Fantovej a na jej 62-stranový dokument v nemčine v jej knižnici Firestone.

„Viem si dobre predstaviť, že Einstein o tom vedel a nechal ju, nech si to robí. Bál sa o jej budúcnosť, keď tu už raz viac nebude,“ povedal Griffin, ktorý bol častým hosťom v dome slávneho vedca a spomínal si, ako veľmi sa Einstein cítil v rozpakoch kvôli akémukoľvek kultu jeho osobnosti, ktorý vytorili jeho nespočetní obdivovatelia po celom svete. 

Aby Johanninu budúcnosť finančne zabezpečil, Einstein odkázal aj svoju zjednotenú teóriu poľa svojej dlhoročnej blízkej priateľke. Fantova neskôr dokumenty predala za 8 000 dolárov.

Denník obsahuje len niekoľko zmienok o úzkom vzťahu medzi nimi dvoma. Johanna vykresľuje otca teórie relativity ako bdelého a často ostrého pozorovateľa politikov a politických udalostí vo svete – čo je v rozpore s jeho obrazom roztržitého génia. Einstein však veril, že pôsobí ako magnet na „všetkých bláznov tohto sveta“, ako zvykol hovoriť. Denne prichádzal fúrik pošty, na niektoré listy odpovedal sám.

Podľa Johanniných svedectiev si Einstein zachoval zmysel pre humor, aj keď sa jeho zdravie rýchlo zhoršovalo. „Profesor“ rozprával vtipy, aby rozveselil svojho údajne depresívneho papagája. Keď sa pre neho hra na jeho milovaných husliach stala príliš namáhavou, prešiel na klavír s tvrdením, že teraz dokáže lepšie improvizovať. 

Kvôli svojim zdravotným problémom sa Einstein neraz humorne prirovnával k „starému autu“ a sťažoval sa, že mu pamäť čoraz viac zlyháva. Nemal žiadny problém byť ironicky aj sám voči sebe.

Učitelia však už počas školských čias mu dosvedčili, že jeho „pamäť je ako sito“, hovorieval niekdy sebaironicky.

Einstein sa so štíhlou, nádhernou brunetkou Johannou z Prahy, Fantovou, stretol v Európe v 20. rokoch 20. storočia – mala vtedy 23 rokov - a už vtedy s ňou chodieval na spoločné výlety do Berlína.

V roku 1933 utiekol z nacistického Nemecka do USA so svojou druhou manželkou Elsou a usadil sa v Princetone, kde získal doživotné miesto profesora a výskumníka. Johanna Fantová tiež utiekla do Ameriky v roku 1939, tesne pred vypuknutím vojny, a okamžite tam kontaktovala Einsteina.

V tom istom roku zomrela Elsa, ktorá bola tiež Einsteinovou sesternicou a tešila sa povesti šetrnej Švábky. Einstein, ktorý bol už rozvedený so srbskou matematičkou Milevou Marić a mal syna z manželstva s Milevou, zostal odvtedy vdovcom. Starala sa o neho Elsina dcéra Margot a vzal si k sebe domov aj svoju sekretárku Helen Dukas.

V rokoch, ktoré strávil v Princetone až do svojej smrti v apríli 1955, si Einstein udržiaval veľmi blízky vzťah s Johannou. Navštevovala ho doma a sprevádzala ho počas jeho voľného času a dokonca usporiadala jeho poslednú oslavu 75. narodenín, informoval Griffin. 

Bez Einsteinovho optimizmu a bez jeho lásky však Fantová upadla do melanchólie a podľa Griffina sa v rokoch pred svojou smrťou v roku 1981 stala „neistou, nestabilnou a zatrpknutou ženou“. 

Tu je link ´ešte viac o Einsteinovi´:     

www.roman-bednar.com/news/albert-einstein-1879-1955-fyzik-nositel-nobelovej-ceny-dostal-ju-pred-100-rokmi-roku-1922/