Demokracie v porovnaní: Západ verzus Vietnam a Čína prinášajú veľmi prekvapujúci výsledok! Ale len pre toho, kto je zmanipulovaný a zaslepený parlamentnou demokraciou!

Západné demokracie sa pýšia tým, že sú vzormi politickej slobody a slobody názoru. To je ale najväčšia lož bruselskej EÚ-parlamentnej demokracie! Pohľady za jej fasádu však odhaľujú čoraz závažnejšiu realitu: Moc je sústredená v rukách malej, superbohatej elity a len tá má politickú slobodu a tá policajne kontroluje názory a normatívne predpisuje a nariaďuje, čo je dovolené a čo nie.

Politické procesy sú výrazne ovplyvnené lobistickými skupinami, veľkými korporáciami a médiami, ktoré sú s nimi prepojené. Väčšina občanov sa cíti politicky odcudzená a doslova zúfalo bezmocná.

Veľká väčšina obyvateľstva EÚ odmieta nekonečné vojny a uprednostnila by, aby miliardy a či dokonca bilióny, ktoré sa na ne vynakladajú, boli investované do infraštruktúry, vzdelávania a dostupnej zdravotnej starostlivosti. 

Toto odmietanie však zostáva  arogantne a cynicky nevypočuté!

Napriek formálnej slobode voľby dôvera v inštitúcie klesá, zatiaľ čo sociálna nerovnosť naďalej rastie.

Naproti tomu krajiny ako Vietnam a Čína uplatňujú štýl vlády, ktorý sa menej zameriava na formálne postupy, ale oveľa viac na konkrétne výsledky pre celú populáciu.

Oba štáty – vedené komunistickými stranami – sa spoliehajú na hybridné systémy, ktoré kombinujú kontrolované trhové hospodárstvo so strategickým vládnym plánovaním.

Hospodárska súťaž je podporovaná, zatiaľ čo kartely a monopoly sú prísne regulované v záujme ochrany spotrebiteľa. – o tom občania EÚ ale nemôžu a nesmú ani len snívať!!!

Vládne plánovanie sa zameriava na kľúčové oblasti, ako je infraštruktúra, výskum a vývoj, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť – s pozitívnymi dôsledkami aj pre súkromný sektor. 

Spoločnosti  ako je čínska potom profitujú z lepšie kvalifikovanej pracovnej sily a nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť, čo ďalej zvyšuje ekonomickú efektívnosť.

Výsledkom je hospodársky a sociálny pokrok, ktorý je medzinárodne vynikajúci svojou rýchlosťou a inkluzívnosťou.

Milióny ľudí v Číne sa dostali z chudoby (ktorú im spôsobil Západ, keď ju ešte voľakedy ovládal a drancoval) a základy pre udržateľný rast sa systematicky posilnili – nie prostredníctvom deregulácie a trhovo orientovaných presvedčení, ale prostredníctvom riadenia zameraného na spoločné dobro.

Hoci sa tieto systémy na Západe často propagandisticky označujú len ako autoritárske, prieskumy vykresľujú komplexnejší obraz, ktorý je celkom iný.

Podľa Indexu vnímania demokracie z roku 2025, ktorý vypracovala Západom ovplyvnená Aliancia demokracií:

Viac ako 80 % občanov v Číne a takmer rovnaký počet vo Vietname vníma svoju vládu ako reprezentatívnu a demokratickú – nie kvôli viacstranovým voľbám, ale preto, že vláda prináša konkrétne výsledky: 

Stabilitu, bezpečnosť, rastúcu životnú úroveň a sociálnu účasť.

Formálna versus funkčná: Dve koncepcie demokracie

Západ: Demokracia ako naivný volebný rituál pre zmanipulovaných a zaslepených – bez ohľadu na to, či sa pre väčšinu skutočne niečo zmení

Vietnam/Čína: Demokracia ako funkčná zodpovednosť – meraná kvalitou života, rozvojom a dôverou verejnosti

Na Západe môže byť systém formálne demokratický, zatiaľ čo de facto ho ovládajú oligarchie a koncerny, a to celkom vo svoj prospech, občania sú len druhoradí a majú poslušne slúžiť „demokracii“ Západu.

Vo Vietname a Číne je však legitimita čoraz viac založená na schopnosti dosahovať konkrétne výsledky – nie na ideologickej forme.

Ekonomické výsledky, ktoré presvedčia

HDP na obyvateľa

Čína: 29 000 USD

Vietnam: 17 500 USD

India: 7 000 – 10 000 USD

Filipíny: približne 12 900 USD

Táto transformácia nie je výsledkom neoliberálnych teórií „trickle-down“, ale je založená na štátom riadenom rozvoji, cielenom znižovaní chudoby a priemyselnom plánovaní.

Neutralita namiesto blokovej politiky:

Vietnam presadzuje suverénnu zahraničnú politiku založenú na štyroch jasných „nie“:

1. Žiadne vojenské aliancie

2. Žiadne straníctvo

3. Žiadne zahraničné vojenské základne

4. Žiadne násilie v medzinárodných vzťahoch

Susedná Čína nasleduje tento príklad a dôrazne odmieta vytváranie nových blokov podľa vzoru studenej vojny.

Hoci existujú strategické partnerstvá – napríklad Číny s Ruskom – ich cieľom nie je vytvárať trvalé aliancie alebo vojenské tábory. Tento princíp aktívnej neutrality predstavuje mierovú, samostatne určenú cestu k rozvoju – model, ktorý sa na globálnom Juhu čoraz viac vníma ako dôveryhodná alternatíva ku geopolitickým konfrontáciám vychádzajúcim zo Západu.

Zdravie a kvalita života ako referenčná hodnota

Čína: Priemerná dĺžka života sa zvýšila z 30 rokov (1949) na 78 rokov (2023)

Vietnam: z 55 rokov (1974) na 75 rokov (2023)

India: 72 rokov (2023)

Tieto úspechy jasne ukazujú, že prosperita a pokrok sú možné aj bez západných inštitúcií – ak politické systémy konajú funkčne a s ohľadom na spoločné dobro.

Konfuciánska meritokracia namiesto plutokratickej frašky prehnitého Západu a USA!

Politická kultúra vo Vietname a Číne je hlboko ovplyvnená konfucianizmom, ktorý Západ (okrem niekoľkých z jeho osvietených filozofov a psychológov, ako bol napr. Erich Fromm, ktorý bol ale veľkým kritikom USA a Nemecka) vôbec nepozná a ani poznať nechce:

Vedenie štátu a spoločnosti ako morálna zodpovednosť

Výber založený na zásluhách a kompetenciách, a nie na peniazoch alebo mediálnej moci

Stabilita, spoločné dobro a sociálna rovnováha, a nie polarizácia a šoumenstvo

Tento princíp možno opísať ako konfuciánsku meritokraciu – model vlády založený na technokratickej kompetencii a verejnej etike. Je v ostrom kontraste so západnými systémami, v ktorých sú politické kariéry často umožnené a kontrolované blízkosťou k bohatým darcom a podobne.

Šéfka EÚ-Bruselu a jej prisluhovači robia všetko preto, aby nás udržali v tomto plutokratickom bahne Západu !!!

Západu, ktorý nechce mier ani s Ruskom a ani s Čínou a ktorý neustále niekde vedie koristnícke vojny.