Dedina dlhého života a „večnej“ mladosti – Campodimele. Navštívil som ju

Život každého človeka sa začína detstvom, pokračuje mladosťou a končí spravidla v starobe, ktorá môže byť dlhá a neraz aj utrpenia plná v dôsledku chorôb, bolestí a stareckej slabosti a bezmocnosti.

Najhoršia je staroba ale v takom prípade, ak je dotyčný už natoľko chorľavý, že už je len na záťaž sebe i iným. Musieť prežívať takú starobu a v takom úbohom stave a azda aj veľa rokov, je veľmi nepríjemnou predstavou pre každého. A skutočne sa takej staroby dožíva pomerne veľa ľudí. A je veľmi hrozným pocitom, ak človeka v starobe zasiahnu také extrémne ťažké a nevyliečiteľné choroby ako Parkinson alebo Alzheimer, prípadne obe súčasne.

Preto jedna z ústredných otázok nášho života, na ktorú sa pokúsim  dať uspokojivú odpoveď , znie:

„Musí to tak byť vždy? Nie je možné, aby náš život končil tak, ako sa  začínal – teda mladosťou? To znamená, že by išlo o určitý druh mladosti v starobe.

Nemôže náš život končiť vo vysokom veku, s pocitom dlho trvajúcej mladosti, ktorá siaha až do staroby a s vedomím, že všetky naše roky sme prežili v plnom zdraví a bez chorôb?  

Existuje niečo viac, existuje vyšší pocit štastia pre nás? Z môjho pohľadu nie.

A práve čosi také existuje v Campodimele. V dedinke, ktorá leží vo vrchoch na juh od Ríma. V tejto svojráznej a unikátnej dedine sú dva kostoly a jedna škola. Campodimele leží len niekoľko kilometrov od obľúbených morských pláží, kde každoročne prichádza množstvo zahraničných návštevníkov a turistov. No len málokto z nich tuší alebo vie, aký zázrak, aký neuveriteľný fenomén sa nachádza v blízkosti od neho.

Svojho času som o tom napísal knihu a sú v nej uvedené aj moje dojmy a zážitky z Campodimele.

Campodimele sa na prvý pohľad nelíši vôbec ničím od tisícky iných talianskych dedín. Napriek tomu ukrýva veľké a neobyčajné tajomstvo. Nikde inde v Európe sa ľudia nedožívajú takého vysokého veku, ako tam a nikde inde nie sú tak dlho mladí a pri silách a pri dobrom zdravi, ako tam.

Dedina má len necelých 900 obyvateľov a jej meno znie v taliančine ako nádherná melódia a v preklade to znamená Medové pole, alebo Jablkové pole. V spisovnej taliančine znamená mele jablko. Pôvodný názov dediny však znel Campo di miele a miele je med. Až neskôr sa z toho vyvinul názov Campodimele.

Na základe uverejnených vedeckých štatistík vieme, že ženy sa tam dožívajú v priemere 92 a muži 93 rokov. Nikde inde v Európe nežije toľko ľudí nad sto rokov, ako v Campodimele. A pokiaľ vieme, tak nikde inde sa muži nedožívajú takého vysokého veku, ako tam.

Keď sa WHO – Svetová zdravotná organizácia dopočula o tomto neobyčajnom fenoméne, tak ho začala vedecky skúmať, aby odhalila jeho tajomstvo – tajomstvo dlhého života ľudí z Campodimele. V súvislosti s ním sa vynárajú dve dôležité otázky:

a,  má toto tajomstvo svoje korene v starom opustenom kláštore, ktorý sa nachádza neďaleko dediny, hore v kopcoch? To tvrdia ľudia z Campodimele

b, prečo sú v dedine nebezpečné choroby ako rakovina a infarkt úplne neznáme, hoci jej obyvatelia užívajú aj alkohol, aj tuk, aj keď nie v nadmernom množstve?

Na tieto otázky som dal odpoveď v mojej knihe.

Tu chcem zdôrazniť niečo z toho, čo som sa dozvedel od dedinčanov v Campodimele

Ide o to, ako sa má človek optimálne stravovať, aby sa mohol dožiť vysokého veku v plnom zdraví.

Uvediem tu najdôležitejšie pravidlá stravovania, ktoré dodržiavajú všetci ľudia z Campodimele:

Minimum soli, najlepšie je používať káliovú soľ

Užívať pravidelne veľa olivového oleja vytlačeného za studena

Len zriedkavo jesť mäso a ak, tak len kuracie, zajačie a rybacie – najlepšie morské ryby

Veľa čerstvej zeleniny; cesnak a paradajky jesť, ak je to možné, každý deň

Podľa možnosti vypiť každý deň deci červeného vína (najlepšie je značka Sauvignon) a len maximálne zriedkavo minimálne množstvo iného alkoholu 

Kto prísne dodrží tieto zásady, tak už urobil pre svoje zdravie veľa.