151. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

„Naozaj, Anastázius, máš pravdu, nemýliš sa. Ty sa tak či tak nezvykneš mýliť. Sú to skutočne Slovania a síce z veľmi ďaleka.

Rastislav, kráľ Veľkej Moravy poslal svojich poslov k nášmu cisárovi so žiadosťou o vyslanie skúsených a porozumeniaplných misionárov do jeho ríše.

Vládca Slovanov veľkomoravských si želá, aby jeho národ prijal našu kresťanskú vieru a nie kresťanstvo Frankov, ktorí sa im priam natískajú s ním. Rastislavovi je však oveľa milší a vítanejší vplyv Byzancie, ako vplyv rozpínavých Frankov.

Jeho posolstvo je tu už nejaký čas a zoznamuje sa s našim kresťanstvom, s našimi zvykmi a našimi tradíciami.

A zajtra po veľkej rozlúčkovej a ďakovnej audiencii u cisára odchádzajú späť do svojej krajiny naplnení radosťou, že dosiahli svoj cieľ.

Lebo spolu s nimi pôjdu aj naši dvaja významní učenci a misionárski vierozvestovia, Konštantín a Metod. Učení bratia vyhoveli prosbe cisára a podujali sa  na vyučovanie našej kresťanskej byzantskej viery Slovanov vo Veľkej Morave.“

Anastázius opäť zacítil vo svojom vnútri podivný nevysvetliteľný nepokoj. Čosi hlboko v jeho vnútri ho nutkalo, aby Johannovi kládol  neustále ďalšie a ďalšie otázky, ktoré sa týkali slovanského posolstva, Veľkej Moravy a jej obyvateľov:

„Čo sú to za ľudia? Bol si s nimi? V akej reči sa tu dorozumievajú?..................“

„Samozrejme, že som bol s nimi – takéto veci ma, ako vieš, veľmi zaujímajú. Cudzie kultúry a iný spôsob života sú oddávna mojím koníčkom.

Spolu s Fotiom som sa zúčastnil uvítacej audiencie, keď boli u cisára, ktorý ich prijal uveličene a so všetkými poctami jeho dvora. Potom sme v jeho poverení pomáhali v nasledovných dňoch organizovať prípravy na odchod Konštantína a Metoda.

Tí pochopiteľne nepôjdu len sami – pripoja sa k nim aj viacerí ich pomocníci, takže budú tvoriť dosť veľkú súčasť pôvodného posolstva. Počíta sa s tým, že Konštantín a Metód sa vo Veľkomoravskej ríši zdržia pomerne dlho.

Ešte ti poviem, že poslovia kráľa Rastislava sú veľmi vzdelaní a kultivovaní veľmoži a cisárovi Michalovi priniesli mnoho vzácnych darov.

Spolu s Fotiom sme sa s nimi viackrát rozprávali aj súkromne – dvaja slovanskí veľmoži hovoria dobre latinsky, a tak bolo dorozumenie ľahké.  A od nich sme sa dozvedeli veľa o ich krajine. Ale veľmi nás prekvapilo, ako veľmi dobre boli informovaní o Byzancii. Vedeli mnoho aj o našej politike a diplomacii.

Po takýchto rozhovoroch sme potom hovorili aj s cisárom Michalom o našich  získaných informáciách a predniesli sme mu naše konštatovanie, že Veľká Morava sa vyvíja k dôležitej mocnosti a že je nutné jej venovať zvýšenú pozornosť, lebo jej vojenská a ekonomická sila bude ďalej rásť a preto sa môže stať pre Byzanciu veľmi dôležitým spojencom.

Pokračovanie nasleduje