Cynické prehliadanie a či dokonca tolerovanie systematických vojnových zločinov Izraela zo strany Západu

Izrael zmutoval na štát, ktorý otvorene pácha genocídu v Gaze a na Západnom brehu Jordánu, útočí na svojich susedov, robí celé oblasti Libanonu neobývateľnými a ktorého vláda teraz potrebuje vojnu s Iránom pre svoje politické prežitie. To všetko diktuje Netanjahu  A Západ? Odvracia zrak alebo dokonca podporuje vojnové zločiny Izraela.

V prípade Izraela je ale dôležité prízvukovať, že takéto riadky v žiadnom prípade nie sú  antisemitské. Ide len o  kritiku konania izraelskej vlády. 

Okrem priamych obetí izraelskej agresie pociťujú utrpenie kvôli takejto politike premiéra Natanjahua  aj Židia na celom svete, pretože mnohí ľudia stotožňujú Židov s izraelskou vládou, čo je, samozrejme, nezmysel, najmä preto, že veľmi mnohí Židia tiež odsudzujú zločiny izraelskej vlády

Nikto nemôže vážne poprieť, že izraelská vláda spáchala genocídu v Gaze od roku 2023. Útok Hamasu na Izrael bol samozrejme neľudským teroristickým činom, ale Izrael reagoval oveľa neľudskejšou vyhladzovacou vojnou v Gaze, pričom v deň útoku Hamasu bolo zabitých najmenej 50, ale pravdepodobne 100-krát viac ľudí, ako zomrelo v deň útoku Hamasu.

Medzi októbrom 2023 a oficiálnym ukončením nepriateľských akcií v októbri 2025 zomrelo v Gaze viac ako 66 000 ľudí, vrátane takmer 18 500 detí. A to sú len oficiálne čísla, obete známe menom. Nikto nevie, koľko civilistov leží pochovaných pod troskami úplne zničeného pásma Gazy, a preto aj konzervatívne odhady z časopisu The Lancet z mája 2025 predpokladali viac ako 100 000 mŕtvych, čo predstavuje približne 5 percent populácie. A vojna pokračovala ešte ďalších šesť mesiacov po tom.

Izraelská vláda ignoruje mierovú dohodu – ktorú s veľkou pompou predstavil americký prezident Trump v októbri 2025 a podpísal v Egypte – systematicky ostreľuje pásmo Gazy, udržiava okupáciu viac ako 50 percent pásma ako nárazníkovej zóny a bráni humanitárnym iniciatívam, a to aj prostredníctvom pirátskych činov izraelského námorníctva proti plavidlám „Flotily slobody“.

Správanie Izraela v pásme Gazy zahŕňalo aj oficiálne vyhlásenú blokádu hladovania, v rámci ktorej Izrael zriadil distribučné body humanitárnej pomoci, kde izraelskí vojaci opakovane bez rozdielu strieľali do davov hladujúcich ľudí čakajúcich na pomoc a zabíjali mnoho civilistov.

Táto blokáda hladovania – ktorá dodnes nebola úplne zrušená – spustila humanitárnu krízu bezprecedentného rozsahu a spôsobila smrť tisícov civilistov; v dôsledku toho sa mimo bubliny západných médií izraelské konanie v Gaze dokonca prirovnáva k metódam používaným nacistickými systémami.

K tomu sa pridalo aj správanie Izraela voči Palestínčanom na Západnom brehu Jordánu, kde – v tieni vojny v Gaze – Izrael zintenzívnil svoju nelegálnu výstavbu osád a zároveň zabíjal mnohých Palestínčanov.

Mimoriadnu brutalitu izraelského prístupu vyjadril dokonca aj generál Avi Bluth, izraelský veliteľ zodpovedný za Západný breh Jordánu, počas neverejného stretnutia:

„Zabíjame spôsobom, aký sme nevideli od roku 1967.“

Podľa týchto správ izraelská armáda počas troch rokov – a pod rúškom vojny v Gaze – zastrelila na Západnom brehu Jordánu najmenej 1 500 Palestínčanov, ktorí tak či onak protestovali proti násilnému vysťahovaniu z ich domovov, aby uvoľnili miesto pre výstavbu izraelských osád.

Slová generála Blutha o zabíjaní civilistov sa nápadne podobajú tónu, ktorý používali vysokí nacistickí predstavitelia pri diskusiách o genocídnych zverstvách, ktoré spáchali na civilnom obyvateľstve v celej východnej Európe. A jeho slová v žiadnom prípade neboli výnimka, ale skôr pomerne mierne vyhlásenie; veď už v októbri 2023 vtedajší izraelský minister obrany Yoav Gallant povedal o Palestínčanoch v Gaze:

„Bojujeme proti ľudským zvieratám a podľa toho konáme.“

(Je to zverejnené v izraelských médiach HAARETZ zo 4. mája v článku:

West Bank IDF Chief Admits Unequal Rules for Shooting Palestinians and Jews, Citing 'Societal Consequences'

IDF general Avi Bluth says troops avoid shooting Jewish stone-throwers while enforcing looser rules for shooting Palestinians. 'The Arabs understand that if someone comes to kill you, kill them first is the norm,' he added. 'So we're killing like we haven't since 1967'

The Israeli military discriminates between Jews and Palestinians in its enforcement policy against rock throwers in the West Bank, the army's top commander in the area admitted, explaining that "soldiers' firing on Jews has profound societal consequences."…………)

Túto rasistickú rétoriku  bolo možné počuť a ​​stále počuť od členov izraelskej vlády a vojenských dôstojníkov. A slúži účelu: dehumanizovať obete a Izraelčanom odkázať, že je prijateľné – ba dokonca nevyhnutné a dobré – zničiť ľudí patriacich k inej skupine.

Koncom marca izraelský parlament schválil zákon o treste smrti, ktorý stanovuje, že Palestínčania zo Západného brehu Jordánu, ktorí zabijú izraelského občana s teroristickými motívmi, môžu – a dokonca musia – byť odteraz popravení. Táto legislatíva bola obľúbeným projektom izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira a bola navrhnutá tak, aby sa de facto mohla vzťahovať iba na Palestínčanov.

Sudcovia môžu v budúcnosti uložiť doživotný trest namiesto trestu smrti len za vágne definovaných „osobitných okolností“; inak má byť poprava obesením povinná a vykonaná do 90 dní od vynesenia rozsudku. Na papieri sa zákon vzťahuje na všetkých izraelských občanov – židovských aj palestínskych Arabov – avšak iba v prípade, že ich konanie bolo zamerané na „negovanie existencie štátu Izrael“. Mimochodom, jurisdikcia nad incidentmi týkajúcimi sa Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu nepatrí civilným súdom, ale vojenským súdom – tribunálom, ktoré sú známe tým, že v 99 percentách všetkých prípadov uznajú Palestínčanov vinnými.

V dôsledku toho sú tresty smrti za násilné a teroristické činy spáchané Izraelčanmi na Palestínčanoch prakticky vylúčené, zatiaľ čo palestínsky odpor voči etnickým čistkám na Západnom brehu Jordánu je automaticky klasifikovaný ako teror voči Izraelu a izraelským osadníkom – trestný čin, ktorý musí byť podľa nového zákona povinne trestaný popravou obesením.

Keď Knesset definitívne schválil návrh zákona, minister Ben-Gvir – pred spustením kamier – vytiahol fľašu šumivého vína a oslávil schválenie zákona. K nej priniesol bielu tortu ozdobenú zlatým povrazom a nápisom: „Niekedy sa sny stanú skutočnosťou.“ Pritom minister Ben-Gvir chytil svoju manželku za ruku a pobozkal ju na čelo.

Po tomto incidente nikto nemôže vážne poprieť, že Netanjahuova vláda pracuje na brutálnej genocíde moslimského obyvateľstva – a to nielen proti Palestínčanom, ale aj v iných krajinách región.

Libanon a Sýria

Skutočnosť, že Izrael bombarduje Sýriu – koniec koncov suverénny štát – podľa vlastnej vôle už mnoho rokov, je dobre známa, no na Západe sa to rovnako ignoruje.

Izrael ďalej podkopáva sýrsku suverenitu tým, že štve drúzsku menšinu proti Damasku a v rozpore s medzinárodným právom nielenže okupuje Golanské výšiny už desaťročia, ale teraz tam okupuje aj ďalšiu „nárazníkovú zónu“, z ktorej priamo ohrozuje sýrske hlavné mesto Damask.

Izraelské akcie v Libanone sú ešte extrémnejšie. Keď Izrael spustil novú ofenzívu v rámci iránskej vojny, minister obrany Israel Katz vyhlásil, že izraelská armáda bude postupovať v pohraničných oblastiach južného Libanonu rovnakým spôsobom ako v pásme Gazy.

 A nemožno ho obviňovať z nedodržania slova, pretože južný Libanon a časti hlavného mesta Bejrút boli zrovnané so zemou a počet zabitých civilistov sa počíta v tisícoch.

A rovnako ako v prípade Gazy, Západného brehu Jordánu a Golanských výšin sa rýchlo objavili výzvy na násilné prekreslenie hraníc Izraela. Izraelský minister financií Becalel Smotrič bol prvý, kto požadoval anexiu južného Libanonu.

Európski politici sa neustále obviňujú z násilného prekreslenia hraníc Ruska, čo je podľa nich úplne neprijateľné.

Zatiaľ čo ale Rusko usporiadalo na postihnutých územiach referendá a tieto oblasti sú takmer výlučne obývané etnickými Rusmi, ktorí chcú byť súčasťou Ruska, žiadny európsky politik nevyslovil ani slovo kritiky voči činom Izraela ani voči vyhláseniam jeho vlády.

 A to aj napriek tomu, že v Libanone, Gaze ani na Západnom brehu Jordánu sa nehovorí o referendách ani o Židoch, ktorí  chcú patriť k Izraelu – prebieha tam genocída a etnické čistky.

Izraelské dobytie južného Libanonu a vytvorenie demilitarizovanej „žltej línie“ nie je ničím iným ako nezákonnou okupáciou územia suverénneho štátu, čo si vyžaduje okamžité a rozhodné odsúdenie tejto agresie zo strany medzinárodného spoločenstva. Globálny Juh odsudzuje izraelské činy, zatiaľ čo Západ mlčí a podporuje Izrael prostredníctvom finančnej pomoci a dodávok zbraní.

Operácie izraelských ozbrojených síl na okupovaných územiach systematicky spadajú pod definíciu vojnových zločinov, keďže satelitné snímky dokumentujú zničenie viac ako 1 400 budov v južnom Libanone, ako o tom  informoval dokonca aj Der Spiegel, hoci bez kritiky izraelskej vlády.