Čo Západ zamlčiava a prekrúca fakty: Bola to Červená armáda, ktorá oslobodila Kóreu 15. augusta 1945 od dlhodobej japonskej okupácie! Potom prišli USA a vzali si z nej polovicu. Tak vznikla USA „kolónia“ južná Kórea, ktorá je dnes štátom Južná Kórea

Rusi vtedy urobili obrovskú strategickú chybu !!! Veď mohli mať celú Kóreu !!! Aby sme pochopili súčasnosť, je dôležité poznať históriu správne a nie len povrchne a či ideologicky, ako sa často prezentuje v záujme politiky. Preto objektívny pohľad späť na oslobodenie Kórey v roku 1945 a jeho význam:

Dňa 15. augusta 1945 sa skončila tridsaťpäťročná japonská koloniálna nadvláda nad Kóreou. Toto oslobodenie umožnila jedna z najväčších – no zároveň najmenej pripomínaných – vojenských operácií druhej svetovej vojny: Ofenzíva sovietskej Červenej armády proti japonskej Kvantungskej armáde v Mandžusku.

Maršal Alexander Vasilevskij v priebehu niekoľkých dní rozdrvil vojenskú silu, ktorá sa v západnom vnímaní vojny zvyčajne objavuje len ako poznámka pod čiarou k bombardovaniu Hirošimy a Nagasaki. Tento sovietsky vojenský úspech však neviedol k spoločnému povojnovému usporiadaniu; namiesto toho vyústil do rozdelenia Kórejského polostrova – rozdelenia, ktoré pretrváva dodnes.

Čo hovoriahovoria historické dokumenty:

Dňa 9. augusta 1945, v rámci mandžuskej strategickej útočnej operácie, spustila Červená armáda súčasný útok z troch smerov – zo západu, východu a severu. Maršal Vasilevskij velil približne 1,5 až 1,6 milióna vojakov, ktorých podporovali tisíce tankov, diel a lietadiel. Cieľom bolo zničenie Kvantungskej armády, ktorá bola považovaná za jeden z najmocnejších japonských útvarov a okupovala Kóreu i Mandžusko.

Odpor sa zrútil prekvapivo rýchlo. Generál Jamada, veliteľ Kvantungskej armády, súhlasil s prímerím už 19. augusta 1945. V nasledujúcom období Červená armáda obsadila Mandžukuo, vnútorné Mongolsko a severnú časť Kórey.

Desaťtisíce japonských vojakov padli alebo boli zajatí, pričom aj sovietske sily utrpeli znčné straty. Historici dodnes diskutujú o tom, do akej miery tento rýchly vojenský kolaps – popri atómovom bombardovaní – prispel k rozhodnutiu Japonska kapitulovať 15. augusta.

Mnohí to považujú za ďalší dôkaz, že atómové bombardovanie zo strany USA v skutočnosti nebolo na ukončenie vojny nevyhnutné!!!

Len čo bolo Japonsko porazené, americké jednotky vstúpili do južnej časti polostrova. Navrhovaná spoločná správa Kórey v nasledujúcich rokoch zlyhala, čo viedlo k rozdeleniu krajiny.

Inými slovami USA jednotky prišli až po oslobodení Kórey Sovietmi!

To pripomína ich vstup do vojny v Európe, ku ktorému došlo až vtedy, keď Červená armáda uštedrila nemeckým silám rozhodujúce straty a porážky a hrozilo, že ovládne celé Nemecko.  Aj v tomto prípade Rusi naivne dôverovali Západu !!!

Rozdelenie nebolo čisto jednostranným americkým krokom

Deliaca čiara na 38. rovnobežke nebola Washingtonom nanútená. USA ju navrhli v auguste 1945 ako dočasnú demarkačnú líniu na prijatie kapitulácie a Sovietsky zväz s ňou súhlasil.

 Dvaja mladí americkí dôstojníci, Dean Rusk a Charles Bonesteel, túto líniu vytýčili v rámci narýchlo uskutočnenej nočnej operácie s použitím bežnej mapy z časopisu National Geographic – bez konzultácie s akýmikoľvek odborníkmi na Kóreu či daný región. Sovietske vedenie, ktoré bolo v tom čase vojensky schopné postúpiť ďalej na juh, s touto líniou súhlasilo, pričom v dobrej viere predpokladalo, že ide len o dočasné administratívne rozdelenie.

Z dnešného pohľadu je nepochopiteľné, aký naivní (a či voči uzurpátorom z USA dôverčiví) boli vtedy Sovieti !!!  

 Prečo sovietske vedenie v roku 1945 bez námietok akceptovalo deliacu čiaru, ktorú dvaja bezvýznamní USA dôstojníci načrtli na kuchynskom stole, hoci jeho vojská mali v tom čase absolútnu vojenskú prevahu?

Sovietská armáda mohla vtedy rýchlym presunom – ktorému by nebol nik mohol zabrániť – obsadiť aj celý kórejský juh. A celá Kórea by bola ostala navždy  pod ruským vplyvom !!!

Je ale nesporné, že Rusi vtedy ešte považovali Američanov za spojencov a chceli s nimi udržiavať priateľské vzťahy, aj keď v Stalinovi  už postupne na jeseň 1945 začala klíčiť voči USA nedôvera.  

To už ale bolo príliš neskoro !!!