Čo vlastne zostane nakonioec po vojne z Ukrajiny? Trpká smutná pravda o vyčerpávacej vojne pre Ukrajinu, ktorú mainstream nerieši !!!

Zatiaľ čo západné vlády a mainstreamové médiá neúnavne chvália taktické úspechy a zdôrazňujú ruské straty, mimo titulkov  mainstreamových novín sa odhaľuje iná, oveľa dramatickejšia realita. Vojna na Ukrajine nedávno dosiahla pochmúrny míľnik: Trvá už dlhšie ako prvá svetová vojna. Napriek tomu sa na Západe systematicky ignoruje najdôležitejšia otázka:

Dokáže Ukrajina znášať náklady takejto zdĺhavej vyčerpávacej vojny proti oveľa silnejšiemu protivníkovi bez toho, aby úplne zničila svoje vlastné demografické, ekonomické a sociálne základy?

Západnému diskurzu dominujú správy o technologických inováciách, dronoch a dramatických útokoch na dlhé vzdialenosti na ruskom území. Ukrajina nepochybne preukazuje pozoruhodnú odolnosť a – s pomocou svojich západných spojencov – spôsobuje svojmu protivníkovi masívne škody.

Tento naratív však zakrýva základnú podstatu konfliktu: Podobne ako prvá svetová vojna je vo svojej podstate brutálnou vyčerpávajúcou vojnou. Nerozhodnú o nej titulky ani „zázračné zbrane“, ale obrovské utrpenie a ťažká daň v krvi, ktorú zaplatia muži na oboch stranách.

Kľúčovou otázkou už dávno nie je, či Kyjev dokáže Rusku spôsobiť škodu – určite dokáže. Otázkou je, či to dokáže do takej miery, aby dosiahol svoje politické ciele bez toho, aby utrpel vojenské, sociálne a demografické straty, ktoré ohrozujú samotné prežitie národa.

Vo vojne na vyčerpanie hovoria straty nepriateľa len polovicu príbehu. V konečnom dôsledku ide o otázku vytrvalosti: Ktorá strana dokáže nahradiť svoje straty, udržať sociálnu súdržnosť a vydržať boj najdlhšie?

Západné médiá často naznačujú, že Rusko má mnohonásobne viac obetí na vojakoch ako Ukrajina. Vlády systematicky zľahčujú svoje vlastné straty, aby neohrozili verejnú podporu a stály tok finančných prostriedkov. Toto skresľovanie reality je však mimoriadne nebezpečné.

Počas prvej svetovej vojny dokonca aj národy ako Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia zverejnili zoznamy obetí bez toho, aby niečo zatajili. Dnes však prevláda princíp kontroly informácií.

Informácia z Londýna ilustruje, aká zúfalá je situácia v skutočnosti: Počas večere sa nedávno bývalého ukrajinského vládneho úradníka s dobrými väzbami opýtali – mimo kamier – „Povedzte  pravdu: aký je skutočný pomer obetí?“ Po krátkom váhaní Ukrajinec potichu odpovedal: „Jedna k jednej.“ Keď sa ho s úžasom opýtali na zdroj, triezvym výsledkom bolo: „Generálny štáb.“ Či je toto číslo presné až na posledné desatinné miesto, je takmer druhoradé. Dôležité je, že vo vysoko informovaných ukrajinských kruhoch sa zjavne nehovorí o masívnych ruských stratách, ale skôr o parite.

Pomer jedna k jednej sa pre Ukrajinu ale rovná pomalému rozsudku smrti.

Každý významný útok ukrajinského dronu na ruskú rafinériu je sprevádzaný masívnymi ruskými útokmi na oveľa menšiu ukrajinskú ekonomiku a infraštruktúru. Rusko má viac ako trikrát väčšiu populáciu, obrovské priemyselné zdroje a štátne príjmy podporené vývozom ropy a plynu.

Ukrajina v tomto smere čelí obrovským nevýhodám.

Demografická kríza Ukrajiny – jej populácia sa zmenšovala už pred vojnou – už dávno dosiahla katastrofické rozmery.

Milióny ľudí utiekli na Západ, zatiaľ čo ďalšie milióny žijú na územiach kontrolovaných Ruskom. Realita je taká, že takmer nikto z tých, ktorí utiekli na Západ, sa neplánuje vrátiť. A chýbajú aj muži. Každý, kto prechádza mestami za Kyjevom, si všimne úplnú absenciu mužov vo vojenskom veku. Sú na fronte, zranení, v zahraničí alebo sa zúfalo snažia vyhnúť neúprosnej mobilizácii.

Aj keby dnes zbrane stíchli, čo čaká vracajúcich sa vojakov? Viac ako milión bojmi zocelených mužov – mnohí z nich sú ťažko traumatizovaní a fyzicky zmrzačení – bude potrebovať prácu a budúcnosť.

Územie väčšie ako Anglicko je úplne kontaminované mínami a nevybuchnutou muníciou. Na týchto poliach stále ležia pozostatky desaťtisícov zabitých vojakov, ktorých sa nepodarilo identifikovať ani vyzdvihnúť.

Obnova Ukrajiny spotrebuje stovky miliárd eur. Kyjev čelí každoročnému nedostatku desiatok miliárd len na udržanie základných štátnych služieb – a to v krajine, kde korupcia zostáva obrovským, chronickým problémom. Kto to má zaplatiť? Zrútená ukrajinská ekonomika? Naivná predstava, že Rusko by mohlo byť nútené vyrovnať tento astronomický účet, má len málo spoločného s realitou.

Je úplne jasné: v konečnom dôsledku sa bude očakávať, že účet zaplatia štáty Európskej únie – a teda aj, a či predovšetkým úbohí európski daňoví poplatníci. Tých sa politici nepýtajú, či sa im to páči alebo nie – a veľej väčšine sa to nepáči !!!

Európske elity sa spoliehajú na to, že Ukrajina nejako zvíťazí. Nádej však nie je stratégia. Skutočná stratégia by si vyžadovala bezohľadné a čestné posúdenie strát, silných stránok a obmedzení oboch strán. V súčasnosti  Západ  diskutuje len o tom, koľko Rusov Ukrajinci zabijú a ako úspešne ničia ich vnútrozemie.

 Čo sa zámerne necháva nevypovedané, je najdôležitejšia otázka: aká Ukrajina v skutočnosti zostane, keď sa zabíjanie konečne skončí?