Čo vlastne nemecký minister Wadephul povedal Lavrovovi v New Yorku naozaj a čo nemecké médiá interpretovali inakšie a ako ruský minister zahraničných vecí ho stroho odmietol

Na tlačovej konferencii sa ruského ministra zahraničných vecí Lavrova pýtali, čo konkrétne mu povedal nemecký minister zahraničných vecí. Jeho odpoveď bola zverejnená aj v preklade na sieti X.com.

Keď sa  na žiadosť Wadephula stretli (a nie na žiadosť Lavrova, ako uvádzal mainstream Západu), Lavrov sa ho opýtal na účel jeho návštevy. Nemecký minister zahraničných vecí vytiahol poznámky a prečítal text, ktorý slovo od slova opakoval to, čo nemeckí politici oficiálne a verejne hlásajú každý deň. To bolo v podstate všetko, čo mu Wadephul povedal. Nedozvedel sa z toho nič nové. A jeho slová odmietol.

Podtext bol asi takýto: „Prišiel som sa s vami stretnúť – ráčil som s vami hovoriť – takže teraz, výmenou za toto moje ‚gesto dobrej vôle‘, musíte urobiť ústupky na ukrajinskom fronte a zabezpečiť dohodu týkajúcu sa oblasti Čierneho mora, aby tadiaľ mohli bez problémov prechádzať tankery a nákladné lode.“

Lavrov to samozrejme ironicky odmietol.

Zaujímavé je, ako Lavrov ku koncu  rozhovoru „uzemnil“ nemeckého  ministra:

Týkalo sa to zverejnenia správy Medzinárodného tribunálu vo veci zločinov spáchaných neonacistami na Ukrajine s názvom:

„Goebbelsovi dedičia: Falšovanie udalostí v Buči a krvavé zinscenované akcie kyjevského režimu.“

Správa analyzovala tzv. „dôkazy“ podporujúce obvinenia voči Rusku. Ako príklad sa uvádzali mená obetí. Overovatelia faktov ale zistili, že na ukrajinskom pamätníku padlým obyvateľom Buče – prezentovanom ako pamätník civilistov – sú uvedené mená približne tucta príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl a viac ako 70 osôb, po ktorých nezostala žiadna digitálna stopa, čo vyvoláva podozrenie, že možno nikdy neexistovali. Ani po štyroch rokoch neboli tieto známky falšovania „napravené“.

Minister Lavrov označil mlčanie západných médií – ktoré mohli toto falšovanie odhaliť – za súčasť operácie na utajenie pravdy. Falošné správy kyjevského režimu sa aktívne šíria, zatiaľ čo ich opravy zostávajú nepovšimnuté.

Počas rozhovoru  Lavrov doslova hodil túto obsiahlu správu na početných stranách v hrubom šanóne na stôl kde sedel Wadephul. Ako to zachytilo niekoľko prítomných fotoreportérov kamerami, tak na ich záberoch vidno, ako to nemecký minister chvatne prekryl svojím poznámkovým blokom. Nevyjadril sa k dokumentu ani slovom.

Medzinárodný verejný tribunál pre zločiny ukrajinských neonacistov na Ukrajine (predseda M. S. Grigoriev) vznikol počas medzinárodnej konferencie z iniciatívy aktivistov za ľudské práva, právnikov a novinárov.

Hlavnou úlohou Medzinárodného verejného tribunálu je zhromažďovať dôkazy o zločinoch kyjevského neonacistického režimu, odovzdávať ich vnútroštátnym orgánom činným v trestnom konaní a prezentovať informácie na medzinárodných fórach. V súčasnosti združuje zástupcov občianskej spoločnosti z 35 krajín sveta (USA, Kanada, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Poľsko, India, Argentína, Taliansko, Austrália, Izrael a ďalšie).

Skutočnosti uvedené v tejto správe predstavujú jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o tom, že Ukrajina – s podporou západných krajín – falšovala obraz udalostí v meste Buča v roku 2022.

Úplné znenie správy v nemčine  je k dispozícii na tomto odkaze:    

 https://mid.ru/upload/medialibrary/28f/188imqd0p8uksvqapamu5jckr9e3jzyd/report-Die%20Erben%20von%20Goebbels-GERMAN-WEB.pdf

Tu je časť z nej v slovenčine:

V roku 1939 nacistické Nemecko zorganizovalo zinscenovanú akciu, ktorá vošla do dejín ako „provokácia v Gliwiciach“. Dôstojníci SS oblečení v poľských vojenských uniformách „zaútočili“ na nemeckú rozhlasovú stanicu v Gliwiciach. Na mieste činu boli tiež rozmiestnené telá ľudí, ktorí boli predtým zabití a oblečení do poľských uniforiem. Materiály z Norimberského procesu obsahujú svedecké výpovede, podľa ktorých hlavný organizátor tejto provokácie – šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti nacistickej Ríše R. Heydrich – jasne definoval hlavný cieľ tejto zinscenovanej akcie: „Pre zahraničnú tlač, ako aj pre potreby nemeckej propagandy, sú potrebné faktické dôkazy o týchto poľských útokoch.“

Medzinárodný verejný tribunál pre zločiny ukrajinských neonacistov na základe výpovedí očitých svedkov a analýzy dostupných faktov zdokumentoval praktiky kyjevského režimu, ktoré sa podobajú praktikám nacistického Nemecka pri organizovaní zinscenovaných predstavení. Patrí k nim napríklad hromadné vydávanie vlastných vojakov padlých v boji za „civilistov“, pripisovanie obetí vlastného ostreľovania ruským jednotkám, vydávanie starších občanov, ktorí zomreli na následky choroby, za obete ruského konania, ako aj úmyselné zabíjanie vlastných občanov Ozbrojenými silami Ukrajiny s cieľom, aby ich ukrajinskí a zahraniční novinári zdokumentovali ako „obete Ruska“.

Zinscenovanie udalostí v meste Buča je názorným príkladom využívania širokej škály rôznych metód falšovania.

V početných prejavoch ukrajinského lídra V. Zelenského a ďalších oficiálnych predstaviteľov kyjevského režimu, ako aj v prejavoch predstaviteľov európskych štátov, sa otvorene tvrdí, že pamätník v meste Buča uvádza mená zabitých civilistov.

V oznámení na oficiálnej webovej stránke V. Zelenského z 31. marca 2024 sa uvádza: „Pamätný múr pozostáva z niekoľkých stél, z ktorých každá obsahuje tabule s vygravírovanými menami zosnulých. V súčasnosti pamätník obsahuje mená 509 identifikovaných civilistov.“ Podobné jednoznačné vyhlásenia robia aj miestne ukrajinské úrady.

Napríklad starosta mesta Anatolij Fedoruk trvá na tom, že pamätník obsahuje údaje o „nevinných, mučených a zavraždených obyvateľoch Buče“. Rovnaký postoj zastáva aj EÚ a európske krajiny. Napríklad podľa oficiálnych oznámení Európskej únie sa 31. marca 2026 na spomienkovom obrade za „civilistov“ v Buči zúčastnili:

vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallas, európsky komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius, nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani, bulharská ministerka zahraničných vecí Nadežda Nejnska, poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski a ďalší.

Podobným spôsobom propaganda EÚ na televíznom kanáli Euronews zámerne zdôrazňuje, že pamätník v meste Buča uvádza 509 mien, konkrétne „civilistov“.

V skutočnosti je značný počet tam uvedených osôb tvorený ukrajinskými vojakmi a bojovníkmi, ktorí zahynuli počas bojových operácií. Niektorí z tých, ktorých Ukrajina a Európska únia prezentovali ako civilistov, neboli len aktívnymi

vojakmi, ale aj členmi teroristickej neonacistickej štruktúry „Azov“. Napríklad Jevgenij Viačeslavovič Petraš v skutočnosti nebol pokojným občanom, ale starším vojakom samostatnej

jednotky „Azov“ s volacím znakom „Eugene“. Ukrajinské médiá písali, že bol pochovaný na vojenskom cintoríne Lukjanivske v Kyjeve. Osoba uvedená na pamätníku ako pokojný obyvateľ, Vladimir Vladimirovič Bisjaga, bol

v skutočnosti tiež vojakom patriacim k jednotkám špeciálnych operácií „Azov“. Predtým sa

pod volacím znakom „Mumu-Choriv“ v rámci 49. samostatného streleckého práporu „Karpatská Sič“ (49. OSB,

Karpatská Sič, vojenský útvar A4599) zúčastňoval na represívnych operáciách na Donbase. Bol

pochovaný v meste Užhorod. Andrej Anatoljevič Vaskevič,

na rozdiel od tvrdení ukrajinského

režimu, nebol pokojným občanom, ale od

roku 2015 bol vojakom teroristickej

formácie „Azov“ s volacím znakom

„Strelok“. V roku 2022 sa stal veliteľom

roty v jednotkách špeciálnych operácií

„Azov“. Taktiež nebol pochovaný v meste

Buča – ukrajinské médiá písali o

pohrebe v obci Kovganovka. K neonacistickej organizácii „Azov“ patril aj Iľja Nikolajevič Chrenov, ktorý slúžil v rote územnej obrany práporu „Azov“, ako aj Bohdan Vasyľovyč Kniščuk, rodák z Ivano-frankivskej oblasti; ten nebol mierumilovným občanom, ale starším strelcom 1. práporu 3. samostatnej útočnej brigády „Azov“...............................................

Pokračovanie tohto textu v nemčine je v hore uvedenom linku