Čo vám mainstream ani slovom neprezradí a len zavádza: Po včerajšom „Merz, Zelenskyj a ostatní- Summite“ nie je nič nové a dobre známe „EÚ chce vojnu naďalej“, platí stále!

Keďže Rusko a USA oznámili, že tento týždeň sa uskutoční summit medzi Putinom a Trumpom, vieme dobre – v každom prípade mnohí -  ako sa Európania snažia zabrániť dohode o ukrajinskom konflikte. Známe sú aj postoje, ktoré Európania chcú Trumpovi odovzdať pre jeho stretnutie s Putinom.

Podľa dostupných správ Trump summit vypočul, ale tiež uviedol, že s Európanmi nesúhlasí vo všetkých bodoch.

Merz to však formuloval inak a tlači povedal, že Trump pozná postoj Európanov a zdieľa ho „vo veľkej miere“. Chce aj takto oklamať občanov.

Podľa správ z médií Merz poslal svojej parlamentnej skupine dlhú textovú správu o výsledkoch rozhovorov, ktorá znela trochu inak, keďže Merz údajne napísal, že Trump teraz pozná postoje EÚ, ktoré sú v konečnom dôsledku podmienkami mierového procesu. Podľa Merza Trump v rozhovore s hlavami štátov a vlád EÚ naznačil, „že zdieľa mnoho bodov, ale že si chce zachovať určitú mieru voľnosti“.

Požiadavky EÚ neobsahujú žiadne prekvapenia. Zakladajú sa piatich podmienkach, ktoré Merz načrtol tlači po rozhovoroch.

a, Ukrajinci musia byť pri rokovaniach

Požiadavka, aby Ukrajinci boli pri rokovaniach medzi Ruskom a USA, je rovnako stará ako západná mantra „nič o Ukrajine bez Ukrajiny“.

Ukrajina však fakticky nemá v tomto všetkom žiadne slovo, pretože je úplne závislá od dodávok zbraní a finančných injekcií zo Západu.

V praxi bude Zelenskyj pokračovať v boji proti Rusku, kým jeho krajina neprehrá vojnu alebo kým Západ neprestane podporovať Ukrajinu, k čomu ho napokon donútia občania, lebo už majú vojny dosť.

Keďže Európania teraz musia sami niesť bremeno podpory Ukrajiny po tom, čo Trump v podstate ukončil jej podporu, požiadavka Európanov, aby Ukrajinci boli pri rokovaniach o Ukrajine, v skutočnosti znamená, že Európania chcú byť pri rokovaniach. Nejde im o Ukrajincov.

A Európania nie sú pripravení urobiť Rusku žiadne ústupky; ich privedenie k rokovaciemu stolu by preto jednoducho spôsobilo pokračovanie vojny.

b, Najprv prímerie, potom rokovania

Merz povedal, že rokovania musia prebiehať v „správnom poradí“. Prímerie musí byť na prvom mieste.

Túto požiadavku počúvame od Európanov od nástupu Trumpa do úradu. Predtým boli Európania proti akémukoľvek druhu prímeria a ešte viac proti rokovaniam s Ruskom.

Až keď Trump ihneď po nástupe do úradu vyzval na prímerie, tak sa so škrípaním zubov pridali aj Európania (títo hubitelia Európy – ako ich reprezentovali Baerbock, Habeck a ďalší) a okamžite ale dodali, že rokovania s Ruskom sa môžu začať až po zavedení prímeria.

A Európania potom tiež okamžite vyhlásili, že v prípade prímeria budú pokračovať v ozbrojovaní Ukrajiny a že dokonca okamžite pošlú na Ukrajinu vlastné jednotky. Zdá sa, že to druhé je teraz stiahnuté zo stola, po tom, čo americká vláda jasne dala najavo, že stret medzi európskymi a ruskými jednotkami na Ukrajine nie je otázkou NATO a že USA v tomto prípade neposkytnú žiadne bezpečnostné záruky.

Čo však Európania v tejto súvislosti nikdy nepovedali, je to, o čom chcú s Ruskom rokovať po zavedení prímeria.

Niet divu, pretože Európania nechcú rokovať. Oni chcú Rusko poraziť.

To okamžite vyvoláva otázku, prečo by malo Rusko súhlasiť s prímerím, ktoré prospieva len Ukrajine, zatiaľ čo seriózne rokovania sa zjavne ani neplánujú.

Avšak asi vo všetkých vojnách vo svetových dejinách, ktoré skončili za rokovacím stolom a nie úplnou porážkou jednej strany, bolo poradie vždy obrátené:

Kým prebiehali boje, rokovacie delegácie sa stretávali a rokovali.

Preto je európska požiadavka najprv uzavrieť prímerie a potom rokovať, úplne nereálna a má len oklamať tú časť občanov Európy, ktorí sú zmanipulovaní a neschopní slobodne rozmýšľať.

Požiadavkou bezpodmienečného prímeria za podmienok neprijateľných pre Rusko sa Európania snažia zabrániť dohode.

c, Územná otázka

Merz ďalej uviedol, že ak je Ukrajina ochotná rokovať o územných otázkach, kontaktná línia musí byť východiskovým bodom pre rozhovory.

Toto vyhlásenie optimisti a či naivní  interpretovali tak, že Európania (a tiež Zelenskyj, ktorý sa vyjadril podobne) boli zrazu ochotní urobiť územné ústupky, čo by bol významný krok k mieru.

To však vôbec nie je pravda, pretože hneď po tomto vyhlásení nasledovala výhrada, že ani Európania, ani Zelenskyj by tieto územia politicky ani právne neuznali za ruské.

Európania – rovnako ako v prípade Trumpovej výzvy na prímerie, ktoré Európania nikdy nechceli – sa chceli jednoducho vyhnúť otvorenému protirečeniu Trumpovi, ktorý cez víkend povedal, že Ukrajina musí urobiť ústupky v územnej otázke.

V skutočnosti formulácia Európanov jednoducho znamená to, že chápu, že Ukrajina nemôže územia znovu dobyť. Preto sa zdá, že Európania sú ochotní zmraziť vojnu na kontaktnej línii, aby vyhoveli Trumpovi. Ale uznanie území ako ruských striktne odmietajú.

Rusko s tým však nebude nikdy súhlasiť, pretože chce konečné riešenie a nie zmrazenie konfliktu, ktorý by opäť vypukol po niekoľkých rokoch, keď sa Ukrajina znovu vyzbrojí a bude sa cítiť dostatočne silná na to, aby sa pokúsila o ich znovudobytie.

d, Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu

Merz tiež povedal, že rokovania musia zahŕňať robustné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Pod bezpečnostnými zárukami Európania doteraz mysleli buď vstup Ukrajiny do NATO, alebo rozmiestnenie veľkých kontingentov západných vojsk na Ukrajine. A samozrejme, dodávky zbraní.

Keďže vstup Ukrajiny do NATO a rozmiestnenie západných vojsk na Ukrajine boli jedným z hlavných dôvodov, prečo Rusko nevidelo inú možnosť, ako vojensky zasiahnuť vo februári 2022, Rusko s tým určite nesúhlasí teraz, keď vojensky vyhráva vojnu.

Preto je táto európska požiadavka aj pokusom zabrániť rokovaniam o riešení.

Mimochodom, Rusko nie je proti bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. Otázkou ale je, ako sú tieto bezpečnostné záruky formulované.

Rusko nemá nič proti bezpečnostným zárukám, ale nesmú zahŕňať vstup Ukrajiny do vojenskej aliancie ani umiestnenie zahraničných vojsk na Ukrajine.

Bolo by tu teda veľa priestoru na úspešné rokovania, ale Európania tomu bránia tým, že sa držia vstupu Ukrajiny do NATO a umiestnenia svojich vojsk na Ukrajine.

e, „Transatlantická stratégia“

Na záver Merz požadoval, aby rokovania o Ukrajine boli súčasťou spoločnej transatlantickej stratégie. Čo tým presne myslel, pravdepodobne zostane jeho tajomstvom (aspoň zatiaľ). Pravdepodobne to bolo myslené ako požiadavka na Trumpa, aby nesklamal Európanov, teda tú ich menšiu časť, ktorá je protiruského zmýšľania.

A samozrejme, jeho formulácia je opäť len zahalenou požiadavkou na vstup Ukrajiny do NATO.