Čo je depresia – čo sú trvalé depresívne stavy? A ako sa toho môže človek zbaviť

V súčasnosti trpí na depresie čoraz viac ľudí. Ale čo je v skutočnosti depresia a ako ju možno diagnostikovať?

V prvom rade je treba povedať, že musíme rozlišovať medzi „pravými“ (trvalými) depresiami a depresívnymi náladami. Depresia je trvalý stav na rozdiel od depresívnej nálady, kde už slovo nálad znamená, že ide o krátkodobú záležitosť, ktorá sa však môže opakovať, pričom je možné, že u niektorých ľudí sa časom vyvinie k „pravej“ depresii.

Melancholické fázy, zlú náladu, smútok, občasnú nechuť do  akejkoľvek aktivity – to pozná takmer každý. Stav trvalej depresie je ale vážna záležitosť a pri včasnom zásahu je veľká pravdepodobnosť, že može byť vyliečená.

Dobrý psychiater vie spravidla stanoviť rýchlo správnu diagnózu a aj vie ako depresie úspešne liečiť. Žiaľ, veľmi často sa to robí aj pomocou liekov, napr. antidepresívami, ktorým ja vôbec nedôverujem, lebo majú aj nebezpečné vedľajšie účinky a aj nepreskúmané účinky. Ja som zásadne nikdy (odkedy disponujem sám sebou) lieky nepoužíval – nikdy a žiadne.

Verím na samoliečbu a na úžasné vnútorné liečivé sily môjho organizmu a na ešte silnejšie a účinnejšie energie môjho ducha.

Vo veľkej väčšine prípadov trvalej depresie sú tieto sprevádzané aj telesnými symptómami, prípadne také symptómy vzniknú po istom čase trvania depresií. Napríklad bolesti hlavy, ako azda najčastejší sprievodny zjav pri depresii, ďalej bolesti chrbta, ťažkosti pri trávení, žalúdočné ťažkosti, problémy s krkom a pod.

Koho postihne trvalá depresia, tak takmer vždy sú s tým spojené stavy pocitu byť bez energie a takmer úplne chýba aj radosť zo života. Často je tu aj nechuť do jedla a nechuť k pohybu.

Osobne radím každému, kto trpí na depresie, aby sa najprv pokúsil dostať z takého stavu sám. Robiť pravidelne šport, napr. bicyklovanie a vytrvalostný beh (5 až 10 kilometrov, najlepšie vždy v prírode) a vždy, keď sa beh vynechá, tak si urobiť vychádzku do prírody a minimálne polhodinovú. Pritom pozorovať prírodu ako celok, ale aj detailne, zastaviť sa sporadicky pri krásnom košatom strome, zahľadieť sa do jeho lístia, pozorovať jednotlivé listy, vetvy, kochať sa v jedinečnej morfológii stromu a prebudiť tak v sebe vnútornú radosť z možnosti stať sa vnútorne spojený s pozorovným a obdivovaným stromom, tešiť sa z jeho prítomnosti a z jeho života.

Pozorovať vtákov, veveričky, hmyz a snažiť sa s nimi vnútorne spojiť, a tak sa obohacovať z takýchto pozorovaní a vnemov. Doma si potom pravidelne niečo o nich preštudovať a zaoberať sa myšlienkami o nich.

Ja osobne milujem pozorovať v lesoch veveričky a poznám tam oblasti, kde často lietajú orly, zbožňujem týchto kráľov neba a čerpám z takýchto vnemov a zážitkov obrovské kúsky šťastia a radosti. Tam kde bývam, je hneď pri oknách a pri veľkom krytom balkóne, ktorý mám, celkom blízko, veľa stromov, kde žijú veveričky a úžasné vtáčiky. Prichádzajú spontánne do mojej blízkosti a dajú sa kŕmiť a trávia celé hodiny okolo mňa. Sú to nádherné zážitky a veľké momenty šťastia.

Ak takéto okamihy človek dokáže aj pretaviť do meditatívneho spojenia s prírodou a sa od seba na čas celkom odosobniť a sa rozplynúť a stratiť v nádhere a živote prírody, tak sa depresívne stavy začnú rozplývať a strácať a roztápať ako sneh pod horúcimi lúčami jarného slnka, lebo depresia je v podstate prílišné a chorobné zaoberanie sa so sebou. A tak sa človek potom postupne začne vzďalovať od úžasneho bytia živej prírody, ktorá má  na neho obrovské liečivé vplyvy tak v organickej, ako aj v psychickej úrovni, ale len vtedy, ak ich vie naplno objaviť.

Kto dokáže každodenne zažívať takto početné okamihy malého šťastia, ktorého suma je napokon najväčším šťastím, ten stratí depresie. Lebo šťastie a radosť sú opačnou polaritou depresie a pocitov vnútornej prázdnoty a nešťastia.