Človek a jeho vedomie - kto, alebo čo, je naše JA?
14.11.2014 12:28
Ak sa vás niekto opýta, kto ste, tak mu samozrejme najprv poviete svoje meno. Možno mu to však nepostačí a bude sa vás ďalej vypytovať, kto ste naozaj. Keď pôjde na to filozoficky, tak sa vás opýta, či viete, čo je to, čo vás urobilo takým, akým ste, a to nie v úrovni biológie, ale v úrovni intelektu a ducha. Predpokladám, že tu takmer každý bude mať veľký problém dať uspokojivú odpoveď.
Máte dojem, že ak sa niekto opýta, kto ste vy, tak ste to, čo sa odohráva vo vašom vedomí? Alebo si myslíte, že to, čo sa práve odohráva vo vašom vedomí, je výsledok a či odraz toho, čo, alebo kto, ste vy?
Možno až teraz si uvedomíte, aké ťažké je dať uspokojivú odpoveď a vysvetliť to, čo naše ja naozaj je a čo ho vytvára. Naše ja je nesmierne komplexné a má veľa tajomstiev pred nami. Ak sa teraz pokúsite intenzívne koncentrovť na vaše vlastné vnútro, tak bude vnímať a pozorovať momentálny stav vášho vedomia.
Skúste si plne uvedomiť, čo vsetko tam práve pozorujete. Uvidíte, že už len tento jednoduchý pokus je veľmi naročný. Ako potom môžeme vedieť a poznať, čo je a čo obsahuje naše mimoriadne komplexné ja?
Máte pocit, že ste zachytili všetko to, čo sa práve odohráva vo vašom vedomí? Pravdepodobne by ste povedali, že áno, že ste obsiahli všetko to, čo v danom momente zamestnávalo vaše vedomie. Prvý dojem môže byť skutočne taký, že vedomie je schopné preniknúť subjekt vedomie, teda, že prenikne a obsiahne samo seba. Je však veľmi otázne, či je tento dojem aj objektívne správny. Je všetko to, čo sa odohráva vo vnútri nejakého vedomého ducha pre toho, kto to introspektívne pozoruje, naozaj v celom rozsahu prístupné?
Je možné skutočne tvrdiť, že každý proces a každá vlastnosť, ktoré sa ukrývajú vo vašom vedomí, sú skutočne prístupné vášmu pozorovaniu?
Začnime našu odpoveď na tieto otázky tým faktom, že všetko - každý objekt, každý proces - má dve tváre, alebo dva aspekty. Jeden vonkajší a druhý vnútorný - jeden otvorený a druhý imanentný. Vonkajší aspekt je len zdanie a či len čiastočná pravda, naproti tomu vnútorný aspekt je skutočnou realitou, alebo objektívnou a kompletnou pravdou. Z toho ale vyplýva poznatok, že kozmos a všetko to, čo je v ňom, má niečo, čo uniká nášmu pozorovaniu, akokoľvek veľmi sa snažíme, aby sme pozorovali dôkladne.
Naše zmysly dokážu zachytiť len formu a veľkosť objektov, ale nikdy nezachytia ich molekulárne a atómové zloženie. Ich vnútoná podstata ostáva našim zmyslom tajomná a ukrytá - teda je nám neprístuná. Môžeme o tom len premýšľať a špekulovať, ako asi vyzerá. Kozmos nám vždy len niečo naznačuje a do istej miery aj ukáže a prejaví, ale svoje elementárne tajomstvá nám nechce prezradiť.
Namiesto objektívnej pravdy nám ukzuje len ilúziu. A aj podstata vedomia patrí k najdôležitejším a najfundamentálnejším tajomstvám kozmu a tú nám nechce vyjaviť. Ľudstvu trvalo veľmi dlho, kým toto pochopilo. Najmä 19. storočie bolo absolútne a arogantne presvedčené o tom, že veda časom všetko objaví a objasní - dnes ale vieme, že to bol obrovský omyl.
