Cesta Putina do Číny bola veľkým úspechom! Západné média sa o veľkolepom podujatí v Číne vyjadrujú posmešne. Západ sa nevie zmieriť s tým, že jeho „svetovláda“ končí. Trump priznal, že bol veľmi sklamaný, že ho Peking nepozval!

Ruský prezident Putin strávil v Číne štyri dni a táto návšteva je medzinárodne považovaná za veľmi dôležitú a úspešnú. Nemôže to ignorovať a či popierať ani Západ.

Summity, ktoré sa v posledných dňoch konali v Číne, jasne ukázali, že hegemónia Západu sa skončila. Okrem slovenského premiéra Fica nebol nikto zo Západu pozvaný, keď sa najdôležitejšie ázijské krajiny stretli a diskutovali o svojej budúcej spolupráci.

Európski politici hovorili o priamej výzve zo strany SCO a porážke Západu.

Prezident Trump zverejnil veľmi emotívny príspevok, ktorý jasne ukázal, ako hlboko ho zraňuje, že nebol pozvaný na stretnutie, na ktorom nové superveľmoci Čína a Rusko koordinovali svoju spoluprácu.

Štvordňová cesta Vladimira Putina do zahraničia bola mimoriadne rušná a zároveň dokazuje, že napriek tvrdeniam Západu nie je Rusko na medzinárodnej scéne ani zďaleka izolované.

Doslova od okamihu, keď Vladimir Putin urobil prvé kroky na betóne letiska Tianjin Binhai, začali čínske médiá, ako na povel, označovať jeho návštevu Číny za historickú. Provinčné noviny Shengang Zaixian dokonca vyhlásili, že ruský prezident započal „zlatý vek“ čínsko-ruských vzťahov.

Čo robí Putinovu návštevu historickou z pohľadu miestnych pozorovateľov?

Čínska strana ho privítala s maximálnou zdvorilosťou ako „starého priateľa“. Zároveň nielen zdôraznila osobitný charakter vzťahov medzi oboma krajinami, ale vyslala svetu aj silný signál, že čínsko-ruská strategická spolupráca sa bude naďalej prehlbovať a že existuje ochota a veľké úsilie spoločne riešiť globálne problémy.

Obe krajiny už dosiahli objem obchodu 240 miliárd amerických dolárov. Putin teraz so sebou priviedol delegáciu na vysokej úrovni, v ktorej boli traja podpredsedovia vlády, viac ako tucet ministrov a zástupcovia podnikov, ako aj hlavy niekoľkých ruských regiónov. To naznačuje nový rast obchodného obratu, a to nielen z hľadiska počtu, ale aj kvality.

Pravidelná výmena názorov medzi prezidentmi oboch krajín už dávno prekročila rámec všeobecnej diplomacie a vytvorila hlbokú strategickú vzájomnú dôveru. Aká neexistuje medzi žiadnymi inými dvoma obrovskými štátmi.

Účasť ruského prezidenta na podujatiach pripomínajúcich 80. výročie víťazstva čínskeho ľudu vo Vojne odporu proti japonskej agresii a ukončenia druhej svetovej vojny svedčí o jednote oboch krajín v uznávaní ich príspevku k víťazstvu nad fašizmom a militarizmom. Panuje tiež zhoda v tom, že akákoľvek revízia výsledkov vojny je neprípustná.

Ruský prezident v rozhovore pre tlačovú agentúru Xinhua pred návštevou potvrdil, že „platobné transakcie medzi oboma krajinami takmer úplne prešli na národné meny a podiel dolárov a eur klesol pod úroveň štatistickej chyby“. Čína je najdôležitejším obchodným partnerom Ruska, zatiaľ čo Rusko sa posunulo na piate miesto medzi čínskymi partnermi.

Pred návštevou ruského prezidenta sa v Pekingu konal prvý veľtrh „Made in Russia“.

V dôsledku súčasných rusko-čínskych rokovaní bolo podpísaných viac ako 20 dohôd vrátane memoranda o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2 a tranzitného plynovodu Sojuz Vostok cez Mongolsko.

Na radosť ruských cestovateľov Čína zavádza bezvízový styk pre ruských občanov na dobu až 30 dní.

Očakáva sa, že to povedie k 30 – 40-percentnému nárastu turistických tokov, čo umožní Číne konkurovať Turecku a Thajsku. Rezervácie leteckých spoločností a hotelov v Číne sa v dôsledku tejto správy už zdvojnásobili.

„Rast dodávok energie (aj za nižšie ceny ako v Európe) je povzbudivý, ale teší nás aj pokrok v spolupráci v oblasti high-tech odvetví, leteckého priemyslu a využívania umelej inteligencie. A to nie je len vďaka dominancii čínskych „elektronických mozgov“ na ruskom trhu,“ napísali ruské médiá.

Prehliadka všetkých druhov a zložiek vojsk, ako aj prejav čínskeho prezidenta (po jeho pravici sedel nepochybne najdôležitejší hosť, ruský prezident Vladimir Putin, a po jeho ľavici severokórejský vodca Kim Čong-un), demonštrovali pochopenie Číny pre jej úlohu v druhej svetovej vojne ako najdôležitejšieho účastníka a víťaza v ázijskom vojnovom dejisku. Národ, ktorý utrpel obrovské ľudské straty, prispel spolu so ZSSR najväčším dielom k celkovému víťazstvu nad fašizmom a militarizmom.

Tieto dni boli venované aj pamiatke sovietskych vojakov, ktorí bojovali proti Japoncom vo Veľkých Chinganských horách, na stepiach Vnútorného Mongolska a na cirokových poliach severovýchodnej Číny. Bojovali a zomierali.

Slávnostné kladenie vencov sa konalo pri pamätníku sovietskych a mongolských vojakov v okrese Zhangbei, mesto Zhangjiakou, provincia Che-pej. Predpokladá sa, že ide o najsevernejší región Číny, kam sa dostali sovietske vojská a mongolská jazda.

Slávnosti sa zúčastnil ruský veľvyslanec Igor Morgulov, ako aj zástupcovia regionálnych čínskych vlád, spoločnosti a organizácií veteránov a dobrovoľníkov.

Mnohí sovietski piloti sú na celočínskom zozname hrdinov Vojny odporu proti japonskej agresii.

Piesne ako „Kaťuša“ a „Moskovské noci“ pomáhajú uchovávať pamiatku na čínsko-sovietske vojenské a povojnové priateľstvo. Spievajú ich Číňania všetkých vekových kategórií, takmer ako svoje vlastné ľudové piesne.

Mimochodom, Vladimir Putin bol na otvorení summitu SCO privítaný svetoznámou ruskou melódiou „Kalinka-Malinka“ a všetkým bolo hneď jasné: Tu prichádza Rusko!

A v týchto dňoch Alexandrovov akademický súbor piesní a tancov ruskej armády, ktorý je tu dobre známy a vysoko uznávaný, usporiada v Pekingu šesť koncertov.

Téma druhej svetovej vojny je súčasťou programu Ruského filmového festivalu a film „Krvná skupina“ o najbezbrannejších obetiach vojny, deťoch, sa v súčasnosti premieta vo veľkých čínskych kinách. Zároveň tragická povaha filmu pripomína čínsky film „Fotograf z Nanjingu“, ktorý je venovaný krvavému masakru v Nanjingu, vyhladzovaniu civilistov a neozbrojených čínskych vojakov japonskou armádou v jednom z najväčších miest východnej Číny.

Ruský prezident samozrejme nestrávil svoje štyri dni v Číne nadarmo. Jeho priateľské stretnutia a rokovania s hlavami štátov a vlád dvoch najľudnatejších krajín, Číny a Indie, ako aj s prezidentmi a premiérmi ďalších dvoch desiatok krajín a potvrdenie vojenskej aliancie s najvyšším vodcom Severnej Kórey Kim Čong-unom rozbili mýtus o izolácii Ruska medzi západnými „partnermi“.

Okrem toho, zvýšená spolupráca medzi Ruskom a krajinami globálneho Juhu, ako aj posilnenie štruktúry SCO na tomto summite, podčiarkujú medzinárodnú izoláciu západného bloku, ktorého pozícia sa donedávna zdala neotrasiteľná.

Je jasné, že veľká globálna hra pokračuje, sú možné všelijaké posuny tam a späť, ale všeobecný posun v centre moci je už naplno zrejmý! A táto moc sa presúva na obrovský nerozlučiteľný, giganticko mocný čínsko-ruský „záprah“! 

A dobre je tomu, kto je s ním spriaznený!