Čaká svet ´nekonečná´ vojna? Podľa americkej organizácie RAND sa konfrontácia medzi Východom a Západom neskončí vojnou na Ukrajine

Spoločnosť RAND Corporation zverejnila správu, ktorá vysvetľuje, prečo sa konfrontácia medzi Východom a Západom neuzavrie skončením bojov na Ukrajine.

Ukrajinský konflikt je podľa nej len jednou časťou oveľa väčšieho geopolitického boja, ktorý vedú USA proti Rusku a predovšetkým voči Číne, v ktorom je Európa iba nástrojom, ktorý USA používajú.

Nie je to v skutočnosti ale nič nové. Predsa o tom už dlho americké think-tanky informujú. Len nemecké (a v podstate takmer aj všetky európske) médiá predstierajú, že tieto správy neexistujú, a taja ich pred svojimi občanmi!

Americký think-tank RAND Corporation, jeden z najdôležitejších dodávateľov amerického ministerstva obrany, zverejnil správu s názvom „Dôsledky rusko-ukrajinskej vojny“.

Dokument, ktorý vypracovali experti z oddelenia strategického výskumu agentúry RAND, obsahuje viacero kontroverzných zaujímavých vyhlásení.

Ukrajina len ako testovací „pozemok“ USA a Západu

Hneď na začiatku správy americkí analytici poznamenali, že konflikt na Ukrajine viedol k vážnemu narušeniu vzťahov medzi Európou a Ruskom a tiež oslabil vzťahy EÚ s Čínou.

Podľa expertov RAND to oneskorilo realizáciu najdôležitejšieho cieľa Moskvy a Pekingu: vytvorenie multipolárneho svetového poriadku ako alternatívy k americkej hegemónii.

A to je veľmi dôležité pre slabnúce USA, ktoré tak živia (klamnú) nádej, že sa ešte zo svojej „letargie“ zotavia.

Okrem toho, podľa správy washingtonských analytikov, „éra pragmatických a transakčných vzťahov medzi EÚ a Ruskom sa skončila“.

Zároveň vyjadrili evidentnú spokojnosť s kapituláciou EÚ pred tlakom USA a oficiálne označili Rusko za najväčšiu hrozbu pre svoju bezpečnosť v štvrtom roku vojny medzi Moskvou a Kyjevom. Čína je tiež na čiernej listine, pretože podľa RAND majú Moskva a Peking priame motivácie podkopávať jednotu NATO a EÚ v mediálnej, diplomatickej a ekonomickej sfére.

A teraz si nielen politológovia uvedomujú, že správa „Dôsledky vojny...“ dokonale zapadá do línie RAND, ktorá vyzýva, aby sa konfrontácia s Moskvou a Pekingom vnímala ako „dlhodobá vyčerpávajúca vojna“, v ktorej je Ukrajina prvou fázou.

Američania sú presvedčení, že „úspech v tomto konflikte sa bude merať udržaním spojencov USA a narušením strategických väzieb protivníkov“.

V podstate je stratégia Washingtonu, ako ju opisuje RAND, pokusom premeniť Ukrajinu na dlhodobé testovacie pole a Európu na rovnako dlhodobé „podriadené zázemie“ USA.

Američania poukázali na to, že realizácia stanovených cieľov si vyžaduje splnenie niekoľkých kľúčových podmienok.

Medzi ne patrí stabilný politický konsenzus vo Washingtone, pokračujúca lojalita EÚ a vysoká ochota Európanov prinášať obete a náklady. To je však veľmi otázne, keďže Európa čoraz viac prejavuje známky únavy z konfrontácie s Ruskom a Peking a Moskva sa nielen úspešne prispôsobujú západným „sankciám pekla“, ale úspešne nachádzajú aj asymetrické reakcie.

Preto je „víťazná“ správa RAND do istej miery len zbožným prianím.

„Užitočné rady“, ktoré experti RAND adresovali vláde USA, tiež nie sú originálne. Napríklad: ďalšie posilňovanie NATO a „prepojenie“ Európy s USA ako protiváha Ruska a Číny. Čo najrýchlejšia možná reorganizácia amerického vojensko-priemyselného komplexu prostredníctvom masovej výroby lacných dronov, munície a systémov elektronického boja, ako aj zavedenie autonómnych zbraňových systémov založených na princípe „spustiť a zabudnúť“. V tejto situácii je jedinou možnosťou  úspešné pokračovanie v globálnej informačnej vojne a zdokonaľovanie sankčného mechanizmu.

Rozkol v NATO

Hoci RAND tradične podporuje USA, táto správa obsahuje mnoho nepríjemných momentov pre Washington, ktoré znejú dokonca ako diagnóza. Už teraz je však zrejmé, že USA sú nútené prejsť od totálne ofenzívnej koncepcie, relevantnej v roku 2010, k obrannej stratégii a dokonca k blokáde.

„Slabnúci globálny hegemón prechádza od aktívnych k reaktívnym akciám.

To znamená, že je nútený neútočiť, ale reagovať na hrozby, ktoré experti RAND považujú za, ak nie smrteľné, tak aspoň za mimoriadne nepríjemné pre USA,“ poznamenáva napríklad Alexej Anpilogov, riaditeľ think-tanku Osnovanije.

V dôsledku toho sa na Západe objavila myšlienka, ktorá sa teraz presadzuje aj vo vojenskej sfére: Rozdelenie síl a cieľov medzi USA a Európu.

Kľúčovým bodom je, že Amerika sa sústredí na najdôležitejší konflikt budúcnosti, konfrontáciu s Čínou, zatiaľ čo Európa prevezme strategický smer k Rusku.

Podľa amerických stratégov to musia byť Európania, ktorí zabezpečia blokádu Ruska „všetkými prostriedkami“ a budú zodpovední za bezpečnosť na západnom krídle eurázijského superkontinentu.

USA sa v súčasnosti snažia vytvoriť koalíciu Japonska a Južnej Kórey, ktorá sa stane osou „NATO Ďaleký východ“. K tomuto stále hypotetickému vojenskému bloku sa nakoniec pripojí AUKUS, vojenská aliancia Austrálie, Veľkej Británie a USA, ako aj QUAD, „strategický dialóg“ medzi Austráliou, Indiou, USA a Japonskom o bezpečnostných otázkach v Indo-Pacifiku. Okrem toho majú USA množstvo bilaterálnych dohôd s krajinami v regióne, ako sú Taiwan, Filipíny a niekoľko menších štátov v ázijsko-tichomorskom regióne.

Indočína spadá mimo túto americkú „víziu budúcnosti“, pretože spojenectvá s Vietnamom, Laosom, Kambodžou a Thajskom, ktoré boli kedysi priateľské k USA, v skutočnosti nefungovali. Indonézia, ktorá sa 1. januára 2025 pripojila ku krajinám BRICS, sa doteraz nedokázala pridať k radom spojencov. A bez Indonézie by sa zrútil celý plán blokády voči Číne.  

Okrem toho India je súčasťou BRICS a neurobí nič  proti Rusku a Číne.

Celkovo majú USA v súčasnosti podľa analytikov ale úplne iné geopolitické problémy ako pokračujúce zapojenie sa do ukrajinského konfliktu. A tak v tomto smere NATO nepodporia.

 A s tým možno – ako politicky dobre informovaný človek – samozrejme len súhlasiť.