Bulharsko zatvára kohútik pre Kyjev: žiadne ďalšie zbrane ani munícia z vlastných zásob – Sofia zastavuje všetku vojenskú pomoc Ukrajine. Prekvapujúco pre mnohých reaguje Poľsko a pridáva sa k Sofii

20.11.2026 18:26

Podľa prezidenta Rumena Radeva Bulharsko nemá zdroje na to, aby mohlo naďalej poskytovať finančnú podporu Ukrajine. Sofia zároveň končí s vojenskou pomocou: „Nebudeme poskytovať žiadne ďalšie zbrane ani muníciu zo zásob bulharskej armády,“ vyhlásil Radev 13. novembra na neformálnom summite EÚ v Dubline.

 

Ako uvádza bulharská tlačová agentúra BTA, hlava štátu tento krok odôvodnila napätou rozpočtovou situáciou. Bulharsko je v súčasnosti predmetom „postupu pri nadmernom schodku“ zo strany EÚ – ide o mechanizmus, ktorým Brusel reaguje na nadmerný rozpočtový deficit a vyžaduje prijatie opatrení na jeho zníženie.

 

 Radev tiež poukázal na to, že štátne rezervy sú obmedzené, a to najmä v kontexte novej pôžičky EÚ pre Ukrajinu a možnej úlohy Bulharska ako ručiteľa.

 

Hoci Sofia nebude brániť ostatným členským štátom EÚ v poskytovaní finančnej podpory Kyjevu, sama sa na vojenskej pomoci podieľať nemieni. Radev podporuje diplomatické úsilie o ukončenie vojny, no odmieta princíp „mieru prostredníctvom sily“. Podľa neho pokračujúca vojenská podpora vedie len k ďalším úmrtiam, ničeniu a ďalšej eskalácii.

 

Bulharsko podmieňuje pomoc civilným účelom

 

Sofia stanovila podmienky svojej účasti na európskej finančnej pomoci. Všetky prostriedky, na ktorých sa Bulharsko podieľa, musia byť využité výlučne na humanitárne účely, obnovu dodávok energie a zdravotnú starostlivosť – nemožno ich použiť na nákup zbraní.

 

Radev tiež poukázal na bulharskú menšinu na Ukrajine, ktorá predstavuje najväčšiu historickú komunitu etnických Bulharov žijúcich mimo svojej vlasti. Mnohí príslušníci tejto skupiny počas vojny utrpeli ujmu. Ak by Bulharsko vystupovalo ako ručiteľ za pôžičku, časť prostriedkov by musela byť osobitne vyčlenená v prospech tejto komunity – ktorá podľa denníka Kyiv Post sídli predovšetkým v južnej časti Odeskej oblasti na Ukrajine.

 

Táto zmena politiky bola avizovaná už skôr. Radevova vláda 21. októbra 2026 rozhodla o ukončení bulharského financovania nákupov zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom Európskeho mierového nástroja. Podľa BTA sa budúce príspevky majú obmedziť na civilnú pomoc.

 

 

Poľsko oznamuje podobné rozhodnutie, a to zrejme extrémne hnevá Merza, ale na Tuska sa neodváži robiť tlak

 

Poľsko taktiež dočasne pozastavuje časť svojej pomoci Ukrajine: Varšava nateraz zastavuje ďalšie platby za americké zbrane prostredníctvom programu NATO. Premiér Donald Tusk tento krok odôvodnil vysokými výdavkami na vlastné ozbrojené sily a rozpočtovým deficitom. „Vynakladáme značné prostriedky na vlastné prezbrojovanie,“ uviedol.

 

Toto pozastavenie sa však týka len tohto konkrétneho spôsobu financovania; Poľsko bude naďalej podporovať Ukrajinu poskytovaním zbraní zo svojich vlastných zásob, ako aj prostredníctvom výcviku, logistiky a humanitárnej pomoci.

 

Odkedy politické zoskupenie spojené s Radevom zvíťazilo v parlamentných voľbách v apríli 2026, Sofia postupne obmedzuje podporu, ktorá bola poskytovaná za predchádzajúcich vlád. V tom čase bolo Bulharsko kľúčovým dodávateľom delostreleckej munície sovietskej výroby pre Ukrajinu.

 

V júni minister obrany Dimitar Stojanov oznámil plány na úplné zastavenie priamych dodávok zbraní. V júli Radev taktiež stiahol Bulharsko z „Koalície ochotných“ – iniciatívy vedenej Spojeným kráľovstvom a Francúzskom –, pričom toto rozhodnutie zdôvodnil výzvou na diplomatické riešenie konfliktu.

 

 

K tomu napísal nemecký žurnalista pod týmto „menom“ Zeifel an unserer Politik:  

 

Bulharsko stanovuje jasnú hranicu – zatiaľ čo Nemecko sa len nečinne prizerá!

Kým iné národy bránia svoje vlastné národné záujmy, Nemecko sa necháva Bruselom čoraz hlbšie vťahovať do nákladnej politiky, ktorej koniec je v nedohľadne.

Miliardy vynaložené na zbrane, neustály prílev nových finančných záväzkov a politické vedenie, ktoré akoby zabudlo, komu sa v skutočnosti zodpovedá: vlastným občanom!

Táto EÚ naliehavo potrebuje politický reštart. Namiesto toho sme svedkami čoraz väčšieho centralizmu, paternalizmu a rozhodnutí, ktoré stoja miliardy – a to všetko na úkor daňových poplatníkov.

S touto politikou treba skoncovať!

„Dexit“ – vystúpenie Nemecka z EÚ – už nesmie byť tabuizovanou témou. Je najvyšší čas dôkladne prehodnotiť náklady, prínosy a dôsledky.

Nemecko nepotrebuje EÚ, ktorá vládne v rozpore s jeho národnými záujmami. Nemecko musí získať späť svoje politické a ekonomické sebaurčenie!