Bude z porazeného veľký víťaz, sediaci na najvyššom „tróne“? To sotva niekto čakal a najmenej Brusel a Budapešť: DonaldTrump chce presadiť expremiéra Viktora Orbána na najvyšší post v OSN!!!

O Viktorovi Orbánovi sa uvažuje ako o kandidátovi na najvýznamnejší diplomatický post na svete – generálneho tajomníka OSN. 

Podľa zistení denníka The Wall Street Journal stojí za týmto krokom administratíva Donalda Trumpa. Washington dokonca skúma možnosť spoločnej kandidatúry s Ruskom a Čínou. Pre Paríž, Berlín a Londýn by to bolo viac než len provokácia.

Predstavitelia americkej vlády túto myšlienku údajne už predostreli samotnému Orbánovi.

Maďarský politik má mať o ňu záujem, hoci konečné rozhodnutie zatiaľ neprijal. Prípadné oznámenie možno očakávať až po voľbách do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Sám Orbán sa k veci odmietol vyjadriť.

Rusko, Čína a USA: Mimoriadne silná trojstranná dohoda v prospech muža, ktorého Brusel považuje za despotu.

V júli Orbán navštívil Biely dom a americké Ministerstvo zahraničných vecí; účel tejto návštevy zostal nezverejnený. Toto potenciálne spojenectvo je mimoriadne kontroverzné. Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že na základe predchádzajúcich rokovaní s Moskvou a Pekingom Washington predpokladá, že obe veľmoci by Orbána podporili. Pri hľadaní kandidáta sa uprednostňoval „niekto ako Orbán“ – s podporou oboch spomínaných krajín.

Podľa jedného z amerických predstaviteľov by bol Orbán pre Trumpových konzervatívnych prívržencov „vysnívaným kandidátom“.

Tento bývalý predseda vlády vystupoval proti imigrácii a liberálnym organizáciám, blokoval pomoc Ukrajine, pestoval priateľské vzťahy s Vladimirom Putinom a uchádzal sa o priazeň Číny. Kritici sa teraz obávajú, že na čele OSN by mohol stáť človek, ktorý by bol viac zaviazaný autoritárskym vládcom než Charte OSN.

Proces výberu nástupcu súčasného generálneho tajomníka Antónia Guterresa – Portugalca, ktorému sa funkčné obdobie končí 31. decembra – je už v plnom prúde.

Členské štáty OSN navrhujú kandidátov, ktorí následne predstavujú svoje programy a odpovedajú na otázky členských krajín. Medzi uchádzačmi sú napríklad Rebeca Grynspan z Kostariky, Rafael Grossi z Argentíny (šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) či nedávno nominovaná diplomatka Lana Nusseibeh zo Spojených arabských emirátov. Orbán na oficiálnom zozname kandidátov nefiguruje; musel by ho totiž nominovať niektorý zo štátov – čo je krok, z ktorého by súčasná maďarská vláda zrejme nebola  nadšená.

Kľúčovou prekážkou je Bezpečnostná rada. Za kandidáta musí hlasovať deväť z jej 15 členov. Zároveň však nesmie žiadny z piatich stálych členov disponujúcich právom veta – Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo – hlasovať proti; zdržanie sa hlasovania je však prípustné.

Podľa denníka Wall Street Journal jeden z amerických predstaviteľov odhaduje, že Orbán by mohol získať osem hlasov, pričom ďalších desať krajín by sa tejto myšlienke možno nebránilo. Ani desať hlasov „za“ by však nič neznamenalo, ak by Paríž alebo Londýn uplatnili právo veta.

Francúzsko ani Británia sa zatiaľ k prípadnej Orbánovej kandidatúre verejne nevyjadrili. Ale je celkom možné, že ani jeden z nich nebude chcieť zablokovať kandidáta, ktorého spoločne navrhnú ostatné tri veľmoci.

To, čo v súčasnosti znie ako vylúčené, by sa vďaka spojenectvu medzi Trumpom, Putinom a Si Ťin-pchingom mohlo zmeniť na vážnu kandidatúru.

V takom prípade by Orbánov pád v Maďarsku bol len predohrou k jeho slávnemu návratu na medzinárodnú scénu.