Britskí „gentlemani“ okrádali vo svete národy všade, kde sa naskytla príležitosť. Ukradli si aj Austráliu

Tak ako Američania a Španieli ozbíjali Indiánov o Ameriku , tak podobne ukradli Angličania Austráliu domorodým Aborigénom. 

Prvými Austrálčanmi na austrálskom kontinente boli v 18. storočí anglickí väzni. A tak za začiatok Austrálie ako štátu možno považovať jedenásť trestaneckých táborov, ktoré postavili na tomto vzdialenom kontinente Britskí väzni. Doslova reprezentujú vznik nového národa - Austrálčanov. 

UNESCO tieto britské trestanecké tábory, kde vládli brutálne kruté pomery , vyhlásilo za svetové kultúrne dedičstvo. 

Ako Európan sa za to veľmi hanbím, že toto proklamujeme za svetovú kultúru. Potom nie je ďaleko ani k tomu, že raz tak urobí UNESCO aj s koncentračnými tábormi nemeckých nacistov. Na mieste by ale bolo, keby britské trestanecké tábory na austrálskej pôde boli vyhlásené za pamätníky  veľkej hanby Britov. 

S krvou, potom, utrpením a slzami svojich väzňov vybudovali Briti svoju kolóniu v Austrálii. 

Ich krutosť, podobne ako to robili aj v Indii, nepoznala hranice – zajatí väzni sa nesmeli ani po skončení svojho trestu a po jeho otrockom odpracovaní už nikdy viac vrátiť k svojím rodinám  do ďalekej Európy. 

To dnes už len málokto vie. Aj to patrí k „slávnej“ histórii Angličanov a Veľkej Británie.

Britské lordstvá - "najúžasnejší a najfajnovejší gentlemeni" - nemali nikdy problém množiť svoje bohatstvá a šíriť svoju "slávu" prelievaním krvi iných národov a lúpežným koristníctvom na cudzích územiach.

Prvý z týchto trestaneckých táborov bol založený v roku 1787 na mieste dnešného Port Jacksonu v New South Wales. Bolo do neho deportovaných okolo 800 väzňov. 

Medzi nimi bola aj  jedna 70 ročná žena, osamelo žijúca, ktorá bola chudobná ako kostolná myš a bola viac hladná ako sýta a keď v malej dedine pri Londýne jedného dňa ukradla dva kilo syra, tak bola odsúdená na tri roky väzenia a deportovaná do Austrálie. Najmladším z väzňov bol 9 ročný chlapec, ktorý ukradol niekoľko kusov šiat a dostal za to dva roky väzenia.

Na mieste dnešného Sydney  väzni začiatkom 19. storočia postavili obávané zlopovesné baraky, s cynicky honosným názvom Hyde Park. Boli v nich aj priestory na spanie – len štyri, každý pre 200 väzňov - pričom tam bolo umiestnených až dvakrát toľko väzňov.

Väzni tam žili a či lepšie povedané živorili v beštiálne neľudských pomeroch.

V roku 1839 bol na príkaz Londýna v Austrálii vybudovaný Cockatoo Island ako väzenie pre odsúdených za opakovaný trestný čin. Tam boli extréme tvrdé podmienky. 

Väzni pracovali denne až 16 hodín pod zemou s kladivami a dlátami. A títo úbožiaci veľmi rýchlo zomierali na vyčerpanie a choroby.

V roku 1803 obsadili Angličania aj veľký ostrov, ktorý sa vtedy volal Van Diemen´s Land, dnešnú Tazmániu, kde žilo niekoľko desaťtisíc Aborigénov a podobne ako na ich materskom kontinente, Austrálii, väšina z nich zomrela v dôsledku nákazlivých chorôb, ktoré k nim priniesli Briti a na ktoré ich imunitný systém nemal žiadnu odpoveď a preto zlyhal.

Postupne začali prichádzať na austrálsky kontinent, ktorý si privlastnilo celý Britské královstvo, aj vysťahovalci z Anglicka. Londýn im pridelil pozemky a pôdu a väzni museli pre nich pracovať.

Posledný transport väzňov – okolo 2000 z Británie do Austrálie - sa konal v roku 1853.

To je v krátkosti história osídlenia Austrálie bielymi britskými kolonistami a história uzurpátorského ukradnutia celého kontinentu pôvodnému obyvateľstvu – Aborigénom. Takto si Briti "vybudovali" svoje rozprávkové bohatstvo.

Bolo to niečo podobné, ako to spravili Španieli v 15. storočí Indiánom v Amerike. Tí veľmi zbohatli na ich zlate, ktoré im ukradli a dopravili do Európy.