Britskí diabli zničili v 19. storočí Čínu ópiovou vojnou a ovládali ju viac ako 100 rokov – to Čína nikdy nezabudla!

V roku 1842 Veľká Británia prinútila masívnymi hrozbami Čínu, aby otvorila svoje prístavy pre obchod s ópiom – a zároveň sa zmocnila aj Hongkongu. Vojna, ktorá tomu predchádzala, bola predohrou dlhej a bolestivej porážky a veľkej potupy hrdej Ríše stredu, a to Čína Britom nezabudla dodnes.

1. októbra 1949 Mao Ce-tung vyhlásil na Námestí nebeského pokoja Čínsku ľudovú republiku, čím sa ukončilo to, čo čínski intelektuáli nazývali „storočie ponižovania“.

Čínska vnútorná a zahraničná politika podliehala záujmom západného a zahraničného intervencionizmu, až kým si prvá ópiová vojna (1839 – 1842) nevynútila jej vstup do moderného sveta a predznamenala koniec imperiálnej éry. Táto vojna sa stala najkrikľavejším príkladom stagnácie ázijského štátu, ktorý hoci bol bohatý a mocný, nedokázal odolať  britskej západnej veľmoci.

Občasné užívanie ópia sa v niektorých častiach južnej Číny stalo populárnym až začiatkom 18. storočia, v rovnakom čase, keď sa do krajiny dostal tabak. Prax fajčenia oboch látok spolu sa rozšírila z Jávy, kde sa ópium skvapalňovalo na látku známu ako madak. V určitých regiónoch Číny, ako napríklad na ostrove Taiwan a v pobrežných provinciách Fujian a Guangdong, ktoré sú obe pri pobreží Taiwanu, sa užívanie zvýšilo do takej miery, že miestni guvernéri vydali v roku 1729 edikt zakazujúci užívanie ópia v celej krajine.

To však nezabránilo pašovaniu ópia zo zámoria. Pašovanie vytvorilo cyklus zahŕňajúci obchodníkov zo všetkých európskych krajín: z Bengálska sa ópium dostalo do Číny cez portugalskú enklávu Macao do Kantonu, najväčšieho obchodného prístavu v krajine. Pre Západ bol najdôležitejšou brány do Ríše stredu. Po desaťročia sa ópium vyloďovalo so súhlasom tamojších skorumpovaných guvernérov, ktorí len zriedka kontrolovali európske lode pri svojich brehoch.

Obchod s ópiom v Číne: Kontrolovaný britskou Východoindickou spoločnosťou

Táto situácia sa dramaticky zmenila začiatkom 19. storočia, keď sa obchod s ópiom s Čínou stal jednou z hlavných obchodných priorít Britského impéria a najmä jeho najväčšej obchodnej organizácie v Ázii, Východoindickej spoločnosti. To Britom zabezpečovalo obrovské zisky.

Po dobytí Bengálska a vojnách proti Francúzskej ríši o kontrolu nad indickým subkontinentom boli financie Spoločnosti značne obmedzené a v roku 1793 britský koloniálny úradník Lord George Macartney pricestoval do Pekingu, aby prediskutoval s cisárom Qian Long-om otvorenie obchodu s Čínou. Mal so sebou technické vynálezy ako hodinky, teleskopy a zbrane, ktoré cisárovi predkladal ako možné objekty pre obchodovanie.

V priebehu desaťročí si predstavitelia Východoindickej spoločnosti v Bengálsku uvedomili, že ich monopol na ópium ohrozuje rastúce pašovanie do Číny. Stále viac európskych obchodníkov sa pokúšalo obísť britské kontroly v Bengálsku, aby nakúpili drogu lacnejšie a potom ju opäť predali v Číne s vyšším ziskom. Spoločnosť ustúpila a systém liberalizovala, čo v skutočnosti viedlo k lepším predajným výsledkom – ale aj k exponenciálnemu nárastu spotreby ópia v Číne.

V priebehu niekoľkých rokov sa Spoločnosti podarilo vyrovnať nerovnováhu v obchode s Čínou. 

Obrovské zásoby striebra, ktoré Čína nahromadila za svoj exportný tovar, sa začali zmenšovať. To spolu s ďalšími problémami, ako bola narastajúca korupcia politického systému, viedlo k bolestivému poklesu čínskej ekonomiky, čo prinútilo cisárske úrady, aby sa k problému ópia postavili otvorenejšie. V roku 1838 cisár Dao Guang poveril vtedajšieho guvernéra provincií Hunan a Chu-pej Lin Zexu, jedného z najhorlivejších zástancov zákazu ópia v Číne, aby preskúmal situáciu v Kantone.

Británia nechcela mier – chcela Čínu kontrolovať a ovládať

Obraz, ktorý Lin našiel v kantonskom prístave, bol alarmujúci: celý oficiálny colný systém bol zapojený do pašovania ópia. Obchodní zástupcovia Spojeného britského kráľovstva odmietli odovzdať svoje zásielky ópia. Lin dokonca poslal list mladej kráľovnej Viktórii, v ktorom apeloval na jej morálku a na jej kreťanské hodnoty a ju prosil, aby zakázala obchod s ópiom s Čínou, ktorý ničí čínsky národ, ale jeho žiadosť bola ignorovaná.

Nakoniec musel pristúpiť k drastickým opatreniam. Zaviedol colnú čistku, obliehal štvrť, kde sídlili delegácie západných obchodných spoločností, a skonfiškoval 20 300 obrovských krabíc naložených ópiom. Dal ich spáliť na morskej pláži. Hoci to bolo Londýnom prezentované ako príčina vojenského konfliktu, pravdou bolo to, že Briti neboli nikdy pripravení na diplomatické riešenie.

To následne viedlo k niekoľkým incidentom, ktoré situáciu ešte viac zhoršili. Napríklad, keď britskí obchodníci zabili miestneho farmára, tak britské úrady v Kantone odmietli vydať vinníkov ich čínskym kolegom, aby ich súdili podľa miestnych zákonov.

To Lina nahnevalo natoľko, že zakázal predaj zásob britským lodiam v delte Perlovej rieky, kde sa nachádza Kanton. Briti, vedení dôstojníkom námorníctva Charlesom Elliotom, sa potom pokúsili prinútiť prístavy ako Kowloon, teraz Hong Kong, aby zásobili britské lode. Keď to zlyhalo, Elliot nariadil, aby boli všetky britské obchodné lode zablokované v kantonskom prístave - čo bolo v rozpore s rozhodnutím miestnych úradov prijať všetky britské lode, ktoré neprevážali ópium.

Lin Zexu nechal vytlačiť dílerov ópia z Kantonu a zničil ich zásoby. Tento spor viedol 4. septembra k bitke pri Kowloone, prvej bitke ópiovej vojny.

Počas nasledujúcich troch rokov si ópiová vojna vyžiadala okolo 20 000 obetí. V dôsledku vojny ostala Čína celé jedno storočie vydaná na milosť a nemilosť cudzím mocnostiam, prevažne britským, ale aj Japonsku.

Túto potupnú epochu Čína nikdy nezabudla a teraz pre ňu nastal čas pomsty Západu.

----------------             ---------------------------------------------------------------------------------------------------      ----------------------------------

Aj o oboch ópiových vojnách v Číne píšem v mojej pripravovanej  historickej knihe, ktorá vyjde v južnej Amerike:    

Keď Západ ovládal a vykrádal Čínu – a ako ho Čína za to trestá